Každý z nás je rád niekedy aj niekým iným. Ako deti sme sa prezliekali a najmä prevteľovali do Indiánov, partizánov, princezien a iných hrdinov. Internetová diskusia nám umožňuje niečo podobné - zvoliť si novú identitu v svete „dospelých", ktorou komunikujeme buď niečo osobné a vážne, alebo niečo úplne odtrhnuté od našej bežnej reality. Výberom nicku dávame tak trochu najavo, s akým postojom k diskusii a prezentácii svojej osoby a názorov pristupujeme. V každej komunikácii existujú ROLE do ktorých sa pod týmito novými identitami radi zapájame. Rola obrancu pravdy, občas rola útočníka (väčšinou len pre dobro veci) alebo obete, rola šaša, ktorý všetko okomentuje úplne od veci, či rola „múdrejší ustúpi". Niekto občas svoju rolu alebo drámu okolo rolí iných „nezvládne" a zoberie to osobne, prípadne ako dôkaz skazenosti sveta, pred ktorý predsa on alebo ona svoje perly hádzať nebude. Niekedy neodoláme roli dokonalého a popíšeme svoje dobré skutky, aby nás všetci pochválili a aby to tu zavialo „človečinou" ( hm, ktovie prečo vždy slniečko, mesiačik aj vetrík chceli tú človečinu na počkanie zjesť?).
A tak tu máme také pekné defilé, čierne ovce sa bránia, aby nimi nezostali, alebo aby im aspoň nezostal Čierny Peter v rukách, rytieri bez bázne a hany bojujú za pravdu a dobro, pastieri zaháňajú svoje ovečky do svojho košiara a ostatní sú pre nich „zlí vlci" ktorým to treba „poriadne ukázať", umelohmotné barbiny predvádzajú svoje dokonalou mierou stavané telíčka s klipkajúcimi riasami, zlí psi nenechajú nikoho na pokoji. A niekto tu hľadá spravodlivosť, dobré konce a zázračné babičky alebo deduškov, ktorí vždy vedia povedať to správne slovo a nikomu neublížia.
Občas sa rozčuľujeme, akú závislosť majú dnešní mladí na počítačových hrách. Pritom diskusie sú jedna veľká, na slovách postavená počítačová hra. Sedíme pri nej večer aj ráno, vo sviatok aj v piatok, a tešíme sa, keď sa niekde objaví niečo, čo má „poriadnu šťavu". Pridať sa do súboja, postaviť sa na stranu „utláčaných", vytvoriť stratégiu, ktorá nám prinesie čo najviac bodov, čerpať kredit z predošlých diskusií a ľudí, ktorí nás podporili, či aspoň podkopnúť niekomu nohy, alebo sa priživiť na konflikte jedovatými poznámkami. Prestrelky a strely od chrbta tiež nie sú výnimkou, občas dobre mierenou ranou vyrazíme súperovi zbraň z ruky, občas on sám vytiahne ešte ťažší kaliber. „Upgrade" našej výzbroje môže priniesť aj takmer krvavé konflikty, aj keď tú virtuálnu krv maže pre istotu hviezdičkovací filter. Alebo vypnutá obrazovka. Nový level môžeme dosiahnuť, ak získame podporu od ďalších spolubojovníkov, alebo inak rozšírime svoje možnosti využitia virtuálneho priestoru, prípadne sa pridáme k jednému z dvoch táborov, ktoré stoja proti sebe. Niekto má radšej dekorácie a pokojnú hladinu riek, ale aj tak nezakryje svoju túžbu nezostať vonku z tejto hry pre dospelých, ktorá sa chce niekedy ukázať ako niečo iné, než v skutočnosti je.
Aj preto sa občas oplatí spýtať sa samého seba, akú rolu vlastne hrám, či hájim svoj názor alebo bojujem za pravdu iných len preto, že chcem podporiť nejaký tábor, a či to stojí za to, keď vonku padá sneh, dieťa chce čítať knihu a iný človek možno čaká na slovo alebo pohľad, ktorým by sme ho mohli obdarovať.
Iba neviem, keď vezmem vážne ten záver, či môžem k článku aj diskutovať.
