Dada Vozáriková
Ak sme sa nestratili v jaskyni, možno sa stratíme vo wádí (+ video)
Hoci sme dnes chceli prísť až do púšte a postaviť si stany tam, najskôr poblúdime, kde sa bude dať.
Cestovať ma ako tínedžerku v polovici 90. rokov učil vlakmi po Európe otec. Našimi hotelmi bolo kupé vo vlaku, pláž aj podlaha na stanici. Karimatky už existovali :-) Zoznam autorových rubrík: Namíbia, Škótsko, Gruzínsko, Dánsko, Island, Srí Lanka, Holandsko, Rakúsko, Grécko, Nórsko, Spojené arabské emiráty, Japonsko, Balkán, Slovinsko, Omán, Francúzsko, Írsko, Vietnam, Švédsko

Hoci sme dnes chceli prísť až do púšte a postaviť si stany tam, najskôr poblúdime, kde sa bude dať.

Vetrisko s morskou vodou rozohral v noci riadny čardáš. Povrch strešného stanu je pokrytý slanou vrstvou.

Stiahli sme si aplikáciu OTAXI a o 20 minút boli z letiska v hoteli. Práve sme doleteli do ománskeho Muscatu.

Na ceste sme od rána, aby sme v kempe boli tesne poobede a obsadili si miesto. Márna snaha.

„Toto je najtichšia hranica na svete,“ obzerám sa dookola na hranici medzi Severným Macedónskom a Kosovom.

Už to tak býva. Keď nemá človek veľké oči, býva príjemnejšie prekvapený.

Od rána už opäť nechutne praží, ale aspoň v noci sa pri dokorán otvorených dverách dalo ako-tak spať.

Čiernu Horu si hneď od začiatku zapisujeme ako krajinu tyrkysovej vody.

Na tejto ceste nám mohlo dôjsť viacero vecí. Napríklad to, že na Balkáne bude v lete príliš teplo a pri Dunaji komáre.

Trať Kjóto - Tokio s dĺžkou okolo 500 km zdolávame šinkansenom zhruba za 2 hodiny a 40 minút. Mierime pod horu Fudži.

Motáme sa po kjótskej vlakovej stanici a obzeráme všetky umelé atrapy jedál, ale chuť máme aj tak na sushi.

Nikto nestojí na nástupišti hala-bala, ale pekne v rade presne pred dverami do vagóna, hoci vlak ešte pristavený nie je.

Ako prišlo, tak odišlo. Japonci kratučkým zemetraseniam ani nevenujú pozornosť, no my sme ho postrehli.

Prvé japonské dojmy? Nočná košeľa pripravená na hotelovej posteli, vankúš plnený tvrdými guličkami a japonský záchod!

"Neostaneme v Dubaji na pár dní, keď už tam presadáme?" uvažujeme. "Ja neviem, veď je leto..."

Sneh nám opäť škrípe pod nohami! Niežeby na Lofotách nebol, ale tu v Tromsø je ho viac a je aj na cestách.

Ako vyzerá koniec súostrovia Lofoty? A ako ten slávny futbalový štadión na Lofotách, keď je sneh?

„Mama, veď teba v tom Nórsku nedostaneme z postele!“ báli sa deti a nechýbalo by veľa.

„Napravo sme preleteli okolo pobaltských štátov, pod nami je mesto Tampere,“ hlási pilot ako vo vyhliadkovom autobuse.

S mestečkom Nafplio tuším začína pravý Peloponéz – malé dedinky, takmer žiadna doprava.