Dada Vozáriková
Aj Himaláje aj Karibik na zimných Lofotách
„Mama, veď teba v tom Nórsku nedostaneme z postele!“ báli sa deti a nechýbalo by veľa.
Cestovať ma ako tínedžerku v polovici 90. rokov učil vlakmi po Európe otec. Našimi hotelmi bolo kupé vo vlaku, pláž aj podlaha na stanici. Karimatky už existovali :-) Zoznam autorových rubrík: Namíbia, Škótsko, Gruzínsko, Dánsko, Island, Srí Lanka, Holandsko, Rakúsko, Grécko, Nórsko, Spojené arabské emiráty, Japonsko, Balkán, Slovinsko, Omán
„Mama, veď teba v tom Nórsku nedostaneme z postele!“ báli sa deti a nechýbalo by veľa.
„Napravo sme preleteli okolo pobaltských štátov, pod nami je mesto Tampere,“ hlási pilot ako vo vyhliadkovom autobuse.
S mestečkom Nafplio tuším začína pravý Peloponéz – malé dedinky, takmer žiadna doprava.
Morcadellou na teraz ukončujeme dodávkový životný štýl, v Aténach to predsa bude už len fajné stravovanie.
Po piatich dňoch na ceste objavujem v zásobách z domu vianočku. Máme na ňu chuť, hádam bude ešte dobrá.
To meno – Hallstatt - som už počula veľakrát a teraz sme zrazu tu. I keď nie úplne kvôli mestu samotnému.
Budík zvoní o 7.00 a neverím, ale predpoveď vychádza. Je pekne. V Škótsku!
Škótske počasie nám komplikuje postup. Ktorým smerom zamierime?
Doteraz mi vŕtalo v hlave, ako budeme v obojsmernej premávke z ľavého pruhu predbiehať pri volante na ľavej strane.
Dažďové kvapky nám ráno buchocú na stan. Klasika, sme predsa v Škótsku.
Bola to mierna panika, keď sme na tabuli pri ceste zbadali údaj “Edinburgh – 116” a nám Waze píše 189.
Doteraz to odsýpalo. Hoci dopraviť sa do Amsterdamu autom nie je úplne med lízať, zvládali sme to skvele.
Náš slon sa volá Kumari. Je to ona, má 47 rokov a väčšinu svojho života prežila v zajatí spútaná reťazami.
Len čo sme sa skoro ráno vrátili z Levej skaly, sadáme v dedine do prvej reštaurácie na raňajky.
Dobre sa vyspať, keď vieme, že ráno musíme stihnúť vlak o 6.40, je nemožné.
Dole pod horami Tušeti sa výrazne oteplilo. Už teraz sa topím na kolomaž a ešte k tomu smerujeme do polopúšte.
"Stará dobrá diaľnica Viedeň – Bratislava," vyslovuje syn s povzdychom. Väčšinu cesty do Omalo máme stále pred sebou.
Začína to trochu ako vtip, hoci žáner nám zo začiatku uniká. Nakoniec sa smejeme všetci.
Do Gruzínska ideme kempovať úplne nadivoko. Sami nevieme, čo presne nás čaká.