To, že máme zlepenec v čele štátu, je predovšetkým jeho vina, lebo napriek tomu, že získal vo voľbách takmer toľko hlasov, ako tri ďalšie strany dohromady, už svoju predchádzajúcu, ani žiadnu novú mariáš partiu nedokázal pozbierať. Terajší zlepenec chápem ako provizórium za to, že si ako predseda, vo voľbách najsilnejšej strany, nedokázal splniť svoju základnú politickú i morálnu povinnosť: dať dohromady životaschopnú akcieschopnú vládu. Len nech sa nediví, že s ním nik nechce do vlády, keď dokáže nenávistne, zlobou, pomstychtivosťou a dešpektom zhadzovať každého, kto s ním nejde v jednom šíku. Vrátane tých, ktorí mu ako koaliční partneri prichádzajú do úvahy.
Máme vládu zlepenec, a sú oprávnené pochybnosti, či sa dokáže vzchopiť. V tom má pán poslanec Fico pravdu. Len k tomu, aby vláda prestala byť zlepencom by pomohlo, keby si on, ba skôr jeho stranícki súputníci uvedomili, že je pre najvyššiu politiku emocionálne nezrelý a odtisli ho do politického úzadia. Ľavica zostane u nás na politickej scéne, sotva však ako väčšinové parlamentné zoskupenie, pričom pravici potrvá ešte možno niekoľko volebných období, kým sa dá dohromady natoľko, aby z nej nevznikol zase len trápny zlepenec. Spolupráca medzi ľavicou a pravicou je teda pre slovenskú politiku nevyhnutnosťou.
Tým, že sme sa stali členmi Európskej únie, Eurozóny a NATO, sa mantinely medzi ľavicou a pravicou veľmi zúžili a vôbec by si nemuseli ísť svojimi programami na nervy, keby ich nevybičovávali v našej politike ešte stále dožívajúci odchovanci Večernej univerzity marxizmu-leninizmu. V dnešnej dobe, v medzinárodnom prostredí, v ktorom sme sa ocitli a ktorému sa, našťastie, musíme prispôsobiť, už nejde o to, či máme politiku ľavicovú alebo pravicovú, ale skôr o to, či máme politiku dobrú alebo zlú. A na tom by sa rozvážni politici nepodliehajúci vášniam a politickým predsudkom mohli aj dohodnúť, bez ohľadu na to, ktorá strana ich momentálne zastrešuje. Pán poslanec Fico jednoznačne takýmto rozvážnym politikom nie je.
V názve článku sa spomína aj pani Radičová, tak niekoľko slov aj o nej. Je dobré, že máme ženu vo vedení štátu. Naše ženy sa, žiaľ, držia skôr mimo politiky a to je škoda, lebo Pánbíček (alebo štatistická pravdepodobnosť, ak chcete), keď rozdával politické talenty, medzi mužmi a ženami nediskriminoval. U nás sa však ženská polovica týchto talentov zanedbáva. Možno prítomnosť pani Radičovej na najvyššom vládnom poste povzbudí (a súčasná politická situácia neznechutí) naše ženy, aby sa viac a profesionálne zaoberali aj vecami politickými. Od toho tiež závisí kvalita vlády, akú máme a budeme mať.
Lenže toto nie je úvaha, ktorá by naznačovala možné riešenie okamžitej situácie v politike SR. V tomto ohľade jedno plus pani Radičovej hodno spomenúť. Máme v nej predsedkyňu vlády, ktorá keď hovorí, tak ako rozvážny chlap. Len aby jej to dlho vydržalo. Ten predchádzajúci predseda vlády tára ako ukecaná baba a aj keď v poslednej dobe, ako keby sa umravňoval, ktovie, či mu to vydrží. Premena Šavla v Pavla je možná, ale zriedkavá.
