Som chlap odvedľa. Zoznam autorových rubrík: Zápisky medveďa, Skromní služobníci kníh, Varíme s medveďom, Medveď mudruje, Kapitolky z tanca a baletu, Neďeľná chvíľka poézie, Poviedka na Nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Tak veru, milí moji. Po nesmierne dlhom čase príde na rad sladkosť. Popri polievkach aj sladkosti patria na našom blogu skôr k výnimočným elementom. Dohodli sme sa s Medveďom, že sa budeme snažiť aj túto medzeru na našom blogu v priebehu tohto roka zaplniť. A začneme receptom, ktorý je snáď symbolom sladkého dezertu Balkánu a tým je baklava. Túto na mojej obľúbenej stránke bulharských receptov nazvali aromatická baklava.
Tak deti, zase kura. Dávno tu už nebolo, takže je na čase, vrátiť sa k tradícii uverejniť aspoň jeden kurací recept mesačne. Nie, nebojte sa. To vám neurobíme. Tento jednoduchý, nádherne farebný bulharský obed sa mi však natoľko podaril a Medveď pel takú chválu, že mi to dáva smelosť dúfať, že rovnako poteším aj vás, aj keď len virtuálne. Navyše kavarmu, ako jedno z najtypickejších bulharských jedál (popri džuvečoch a musakách) som sľúbil uverejniť už pred dobrými dvomi rokmi a čorba je zas najznámejší typ bulharskej polievky. A samozrejme celého Balkánu...
Minulý víkend som trávil doma sám. No teda doma. V sobotu v práci a v kine. No a v nedeľu som už od rána v prázdnom byte čakal na to, kedy sa Macko vráti domov. Bol som unavený, otrávený, a ak som si chcel zlepšiť náladu, musel som začať robiť niečo, čo ma aspoň trochu baví. Čo by ma tak mohlo baviť? A potom som si spomenul, že je Valentína a ja nemám pre Macka ani Margot tyčinku. A vtedy už bolo všetko jasné. Idem uvariť slávnostnú večeru.
Pokračujeme polievkami a druhú časť venujeme mäsovým polievkam. Vrátim sa na chvíľu do čias, keď som bol malý škuľavý okuliarnatý chlapček a všetko okolo mňa bolo veľmi veľké.Veľký bol aj 'šporhert' mojej starej mamy a obrovský bol aj hrniec s variacou sa slepačou polievkou, ktorý stará mama postavila už skoro ráno na platňu, ďalej od najviac rozpálenej časti, aby sa polievka varila čo najpomalšie...
Polievkam sme na našom blogu venovali len minimum pozornosti. A už je skutočne čas napraviť to. Veď dobrá polievka je v našich končinách základ dobrého jedla. Tak sme si zaumienili, že urobíme taký menší cyklus. Toto je jeho prvá časť. Budú 3, možno 4 časti. Druhá už nabudúce a ďalšie s nejakým časovým odstupom...
Dnes sa, milí moji, pristavíme pri bulharskej kuchyni. Nie je to na našej stránke nič mimoriadne. Toto zaujímavé jedlo som sa chystal pripraviť už pred Vianocami, nejako sme to však nestihli kôli iným urgentnejším receptom. Kapor na Samokovský spôsob (mesto Samokov spolu s rajónom Samokovsko ležia juhovýchodne od Sofie) je príjemná a nie príliš ťažká úprava ryby. Je prirodzené, že výborne by chutila aj takto pripravená hydina.Inšpiráciu som čerpal z tejto stránky. Bulhari často pripravujú rybu vcelku, včetne hlavy (aby šťastie neopustilo dom), len zbavenú šupín. Plnka sa do ryby zašíva. Až pri servírovaní sa mäso zbaví kože a plutiev. Rozhodol som sa preto pre inú úpravu.
1. Stranka varenieapecenie.estranky.sk sluzii vyslovene ako pobavenie pre inych s cielom sa oboznamit s novymi receptami. 2. Ak som vedel od koho prispevky su, alebo sa mi ozval, som si vyslovene vyziadal suhlas s zverejnenim. 3. Recepty zmienovanej osoby pani Vierky som dostal v tvare wordovskeho dokumentu. Uz ani neviem od koho ... takze povod moze byt neisty. 4. Ak suhlasite tak inkriminovana stranka bude opravena a linka bude ukazovat na Vasu stranku. Alebo jednoducho stranku odstranim ... 5. A co je zvernejnovane na tejto mojej stranke nic nie zpoplatnene a ani za to nie je ziadny honorar - je to ciste hobby stranka. s pozdravom Marian Sladek P.S. Pozrel som som si aj Vase recepty, su velmi lakave .. Ak mi date suhlas na uverejnenie daktorych budem rad popripade banner na Vasu stranku.***Berieme, kvitujeme. :)Pan Sladek ma povolenie aj v buducnosti pouzivat nase recepty pre potreby webu s uvedenim zdroja. Medvede Roman a Danko
Milí moji.Máme štvrtok večer, 21.55 hod. a ja ešte len teraz sadám k počítaču, aby som napísal nedeľný recept. A veru, nebude veľmi krátky. To však rozhodne neznamená, že by mal byť náročný. Naša vydarená dovolenka v Grécku priniesla mnohoraké inšpirácie. Akosi sme sa však nedostali k tomu, aby sme na náš blog dali aj nejakú chutnú grécku špecialitu. A to napriek tomu, že náš dnešný recept vznikol už v novembri minulého roka. Vždy bolo niečo prednejšie v časoch predvianočných. Až teraz. Nech je teda tento recept pripomenutím nádherných slnkom zaliatych dní, ktoré sme v Grécku strávili a nech aj vám aspoň na chvíľu priblíži slnkom zaliate leto...
Pani Vierka je usilovná osôbka. Vyvára, vypeká, fotografuje a potom o tom píše.
Tak sme sa konečne zase vrátili k nášmu racionálnemu spôsobu stravovania. Snažíme sa kontrolovať množstvo tuku v jedle, vynechať bielu múku a cukry a vôbec obmedzovať v strave sacharidy. Úspech z roku 2009 chceme zopakovať aj v tomto roku a ak sa nám to podarí a nám sa to teda podarí, budeme musieť popremýšľať nad novými prezývkami. Alebo radšej nie. Na medvede sme si už zvykli, tak si ich radšej necháme aj keď tvar tela už by nemal úplne zodpovedať.
Práve keď som začal pripravovať tento recept, objavil sa na facebooku status našej kamarátky: "Mám doma veľké morčacie prso, neviete čo s ním?" No jasné, že vieme. Kamarátka dostala kopu rád od každého a tu je teda jedna z nich. Jednoduchý recept s pár ingredienciami, ktorý je naozaj chutný a nikdy nesklame. Morčacie prsia sú dosť suché mäso, a tak sa k nemu často pridáva tuk, napríklad v podobe slaniny. My sa ale po sviatkoch znova vraciame k nášmu racionálnemu spôsobu stravovania, takže tú "suchosť" musíme vyriešiť nejako inak.
30.12.2009. Ráno. Nie skoro ráno, ako by sa mi žiadalo napísať. Sme spolu s Medveďom v Terne a Medveď vyzerá, ako by bolo štvrť na šesť. Je však pol jedenástej a my premýšľame, čo nakúpiť na nášho papučového Silvestra. Tento rok sme sa rozhodli silvestrovať sami dvaja pokojným spôsobom bez spoločnosti iných hladošov a zábavy chtivých známych.
Vianoce už sú úspešne za nami. Pevne veríme a dúfame, že vaše žalúdočky, pečienočky, žlčníčky či pankreasíčky obstali v tejto záťaži na výbornú. A tí, ktorí ste sa do súťaže o Žrúta roka nezapojili, máte ešte ďalšiu príležitosť už za chvíľu na Silvestra. A jednou z možností, ako vybabrať s tou neodbytnou striedmosťou, je aj tento recept. Milí naši. My vás len opäť ubezpečíme, že čas diétnejšieho jedenia na našom blogu sa blíži. Nebude to ešte dnes a zrejme ani nabudúce, ale ako už viackrát predtým, opäť lukulské hody vyvážime dobrotami menej kaloricky náročnými...
Na našom blogu sme už vyskúšali ledajakú vianočnú pochúťku. Minulý rok sme sa snažili nalákať vás na goralskú kapustnicu a pritom tradičnú vianočnú sme opísali len v diskusii pod ňou. Diskusia bola veľmi príjemná a aj po roku stojí za prečítanie. Viete napríklad čo je to 'štiak'? Ako sa podáva? Nech sa páči... A tak sme sa rozhodli, že vám ukážeme, ako varíme našu vianočnú kapustnicu my. Ale najprv pár poznámok.
Vianoce a niečo sladké k sebe jednoducho patria. Tento rok sme pre vás pripravili až dva tradičné vianočné múčniky. Jeden je typicky anglický a druhý má svoje korene vo francúzskej kuchyni. Oba sme pripravovali prvýkrát a je viac než isté, že sa stanú súčasťou nášho jedálnička. Aspoň toho vianočného určite. Vždy počas sviatkov chystáme nejaké tie večere pre priateľov a rodinu. A poriadny vianočný múčnik jednoducho nesmie chýbať.
Tak veru, tak, milí naši. Tohtoročné vianočné varenie sa bude niesť v duchu sviatočnej staročeskej kuchyne. A hneď na začiatku musím upozorniť všetkých prísnych držiteľov pôstu, najmä tých, ktorí túžia vidieť na Štedrý večer zlaté prasiatka, že o zlatých prasiatkach vôbec nič neviem. Zato zlaté medvede môžete vidieť, aj keď si do kapustnice švacnete klobásu a do staročeského Kubu oškvarky. Stačí sa pozrieť na našu fotku...:)
Dostali sme kusisko jelenieho stehna, nádherné tmavé mäso, perfektnej kvality, perfektne spracované. Trčalo v mrazničke dlhý čas a ja som sa stále nemal k tomu aby som ho nejako využil. Možno je to čudné, ale naštartoval ma džem. Skvel sa medzi všetkými tými džemami na polici v obchode a prihováral sa mi: "Mňa potrebuješ. Budem tvoj šípkový džem na omáčku. Veď si len spomeň, máš doma ten kus z jeleňa."A bolo rozhodnuté. Konečne ukuchtím niečo z toho stehna.
Na dnešný recept sa chystám už dlho. Je veľmi jednoduchý a ak použijeme polotovary, tak bude pomerne rýchly. Zemiakové cesto mám veľmi rád a skúsiť si jeho pečenú verziu ma lákalo. V pôvodnom recepte sa na náplň používa pomletý údený bôčik. Pokojne ho môžete použiť, ale my sme ho nahradili sójovou drťou. Výrobky zo sóje nepatria k najobľúbenejším, ale predsa len odporúčam aby ste to dnes vyskúšali.
Ahojte. Opäť sa ideme pohrať s jedlom, ktoré má dlhý koreň pevne ukotvený v starých časoch školských a závodných jedální. Osobne som nikdy nebol fanúškom sladkých jedál, podávaných ako hlavné jedlo. Ryžový nákyp sa mi zafixoval práve ako jedno z takých jedál, ktoré síce môžem, ale len ako dezert. Takže toto je môj pokus o ryžový nákyp vo verzii slaného hlavného jedla, navyše s čo najdiétnejšou úpravou. Mäsožravci si údené tofu nahradia kúskom varenej chudej šunky najlepšie z údeného stehna, či pliecka, ktorú nakrájajú na kocky a budú, ako predpokladám, spokojní tiež. :)
"Bobinko, ja už by som mal konečne niečo urobiť s tými pstruhmi v mrazničke. Už mám na ne chuť. Ale čo si dáš ty?", nedalo mi opýtať sa, keďže viem, že Medveď ryby ani pod hrozbou násilia jesť nebude. "Vieš čo, Macko? Upeč mi pár kuracích krídielok."A bolo rozhodnuté.
