Som chlap odvedľa. Zoznam autorových rubrík: Zápisky medveďa, Skromní služobníci kníh, Varíme s medveďom, Medveď mudruje, Kapitolky z tanca a baletu, Neďeľná chvíľka poézie, Poviedka na Nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Už niekoľkokrát som sa v receptoch priznal, že rád vyrábam rolády a záviny. Balím všeličo do všeličoho na sladko aj na slano a fakt ma to baví. Navyše taká vydarená roláda nedá mnoho práce a je to vždy veľmi efektný pokrm. Tak dnes som balil orechovú plnku a nebolo to na sladko.
Konečne nejaké mäso, však? Ale veď to nie je tak dávno, čo Medveď slávil úspech so svojim plneným karé podľa Jamieho.Dnešný recept nebude diétny. Dnes budeme ešte papať lyžicou plnou kalórií. Dali sme si však záväzok, že v nasledujúcich pokračovaniach nášho blogového kuchtenia, musia pre rovnováhu prísť aj diétnejšie recepty. Ostatne nič nové pod slnkom. Na takéto striedanie ste si vy, naši stáli čitatelia už zvykli.
Dnešný recept patrí medzi tie prácnejšie, ale výsledok je veľmi uspokojujúci. Domáce čerstvé cestoviny sa s tými kúpenými len veľmi ťažko dajú porovnať. V špeciálnych obchodoch sa dajú kúpiť aj hotové čerstvé talianske ravioli, ich cena je však privysoká. Tak sa pustíme do toho a za pár korún a s trochou trpezlivosti si pripravíme skvelé talianske jedlo, ktoré prekvapí chuťou aj vôňou.
Tak tak, milí moji. Dnes nebude nijaká 'špécia', ale úplná klasika. Často sa totižto stretávam s (na moje prekvapenie) značnou neznalosťou viacerých kolegov a známych, keď príde reč na dobrú omáčku.Ja som bol také chybné dieťa. Mal som rád všetky omáčky aj prívarky. Ale najviac práve kôprovú a chrenovú. Mama k obom robila syrové mäsové klopsy zapečené v rúre. Dodnes rád spomínam na čerstvú chuť syrových klopsí, z ktorých vždy trochu syra vytieklo a pripieklo sa o pekáč. A tie pripečence boli bonusom navyše. Ešte aj dnes, aj keď už veľmi zriedka, sa mama rozhodne takto mi pripomenúť detstvo...
Čakali sme návštevu. Takú tú podovolenkovú, čo si príde vypočuť zážitky, pozrieť fotky a prevziať dary. Rozhodnutie o tom čo variť, sa temer okamžite sústredilo na bravčové mäso. Predsa len sme tej hovädziny mali v Grécku dosť a podávať návšteve vegetariánske, alebo diétne jedlo by mäsožravých návštevníkov asi nepotešilo. Tak už len vymyslieť, čo to bude.
Dávnejšie už rozmýšľam nad originálnejšou úpravou hrachu, akou je kaša či polievka a to s plným rešpektom k obom, nakoľko obe tieto varianty úpravy patria v našom medveďom brlohu k veľmi obľúbeným. No a dnes ma konečne trklo. Mám rád placky, mám rád hrachovú kašu, tak teda nech sú placky z hrachovej kaše. A keďže je načase osloviť aj vegetariánov, tak sa pohráme aj s vegetariánskym 'soté'.
Grécko sa vo mne od malička spája s knihou Eduarda Petišku Staré grécke báje a povesti. Kniha je plná ilustrácií Václava Fialu. Nádherní, svalnatí polonahí grécki hrdinovia, bohovia a polobohovia. Kniha patrila k mojím najobľúbenejším a listoval som v nej často. Sníval som o krajine plnej tých úžasných nádherných hrdinov a predstavoval som si všeličo. Teraz si už predstavovať nemusím. Práve sme sa totiž vrátili z dovolenky v Grécku, a tak som si tých nádherných hrdinov užil každý deň. Ale dnes sa v našej 'variacej' rubrike sa pozrieme na to, čím týchto hrdinov kŕmili ich starostlivé matky, že z nich mohli vyrásť takí „kluci jako buci".
Milí naši. V tejto chvíli už budeme pravdepodobne na Korfu. Ak nás technika nesklame, ozveme sa aj odtiaľ. Ak sklame, tak budúcu nedeľu bude pauza v našom písaní, čo sa už nestalo dllllho predlho.:)Mojim obľúbeným jedlom je haruľa. Je úplne jedno, či sú to surové nastrúhané zemiaky vysmažené vo forme placiek, alebo zapečené v pekaci v rúre. Všeobecne sa hovorí, že názov haruľa je správnym pomenovaním práve tej v rúre zapečenej varianty, ale u nás voláme haruľou obe podoby. Dnes som sa rozhodol ponúknuť vám modifikovanú variantu harule zároveň s čo najdiétnejšou úpravou. Možno vás inšpiruje k vlastným kreáciám.
Diétne recepty pripravujeme už od januára. V polčase ste mohli vidieť, že to predsa len má význam a hlavne to cítime my sami, a tak v zmenených stravovacích návykoch pokračujeme ďalej. Faktom je, že tie zmenené návyky budú zmenené už navždy, len dnes si už aspoň z času na čas doprajeme free-day a pripravíme si niečo pri čom sa nepočíta a neváži a čo by mohlo zaujať aj čitateľov nášho blogu. Dnes to ale nebude. Naopak dnes ešte trochu pritvrdíme. Ale výsledok bol napriek tomu až prekvapujúco chutný. Do našej rodiny totiž pribudol nový člen...
Pozvali nás na Pro grill Challenge a to sa uznáte nedá odmietnuť. V propozíciách okrem základných informácií o mieste a čase písali aj podmienky, za ktorých sa môžete zúčastniť a ktoré musí spĺňať každé pripravené jedlo. Súťaží sa v tímoch, môžete si urobiť akúkoľvek predprípravu, ale jedlo sa musí priamo na akcii aspoň dotknúť grilu. Na mieste sú k dispozícii grily, ale môžete si doniesť vlastný. Doma som zistil, že Macko má v tom termíne celom iný program a začal som hľadať niekoho do tímu. Našťastie hneď prvý človek, ktorému som volal s radosťou prijal. Moja neter vynikajúco pečie a na rodinné oslavy vždy pripravuje úžasné torty a slané aj sladké koláče, takže vytvoriť s ňou tím a zúčastniť sa akcie kde spolu s nami súťažilo desať tímov a pripravili skoro tridsať jedál počas viac než dvanástich hodín grilovania, ochutnávania a bodovania bol skvelý zážitok.
Prišiel čas na poriadne mäsisko. A keď sa to tak vezme dookola dokola, tak to vlastne ani nebol taký prehrešok proti diéte. V poslednej dobre, keď máme chuť na kus mäsa, volíme diétnejšie hovädzie. Najmä stehno, roštenka či falošná sviečková sú mäsa chudé a dajú sa skutočne diétne pripraviť.
Tento recept by sa vlastne správne mal volať "Varíme zo zbytkov", ale spojenie aspoň akej takej predstavy gurmánstva a slova zbytky mi nejako nesedí a tak som vymyslel tento, oveľa lepšie znejúci názov. Pripravil som dva recepty, ktoré môžete použiť, keď zostanú zbytky nie práve najobľúbenejších jedál. A ešte sa vám podarí dostať do detí trochu zdravej zeleniny.
Uvariť jedlo, ktoré by sa podobalo na to, aké vám predložia v čínskej reštaurácii, nie je vôbec problém. Treba len niekoľko vybraných ingrediencií, ktoré dnes už dostanete kúpiť v každom hypermarkete. Varenie na čínsky spôsob je rýchle a zanecháva v jedle veľa tých správnych a telu prospešných látok. Nevýhodou je, že nás vždy čaká veľa krájania, krájania, krájania...
Dávnejšie sa chystám prispieť na náš medvedí blog dobrým receptom na rybu. V našej rodinke medvedej je však jeden malý problém. Spočíva v tom, že Medveď jednoducho ryby neje. Mimo sardiniek v konzerve a tuniakov, takisto v konzerve. No tak čo teraz? Ako urobiť, aby bol Medveď sýty a ja, Macko celý, respektíve spokojný?:) No jednoducho uvaríme na nedeľný obed dve jedlá miesto jedného.
"Dal by som si mäso.", odpovedal mi Macko na otázku čo by si dal na obed, "Ale neopováž sa urobiť kura. Ak zjem ešte jeden kúsok kuracieho mäsa, tak začnem kikiríkať."Rád som súhlasil, lebo grilované kuracie prsia ma už pomaly strašia v snoch a bojím sa, že na mňa vypadnú aj keď otvorím rybaciu konzervu. Stál som v obchode a premýšľal, čo teda vlastne uvarím. Spomenul som si na úžasný fastfood s arabskými špecialitami v centre, kde často chodím na obed, pretože tam dávajú do všetkého (okrem múčnikov) môj obľúbený baklažán.
No opäť vás asi prekvapím, keď napíšem, že inšpiráciu k tomuto jednoduchému a super chutnému jedlu som načerpal v závodnej jedálni. A nebolo to prvýkrát ani druhýkrát. A veru ani tretíkrát. (a viac už nehľadám...)Jedného dňa prídem do 'závodky' a tam sa na mňa z taniera usmieva celé pečené kuracie stehno spolu s kopou tenkých makarónov zaliatych rajčinovou omáčkou z pretlaku. Jedlo sa to príšerne. Makaróny sa nedali na vidličku natočiť, ani napichnúť, do toho pitvanie pečeného stehna, no bol som od omáčky červený ako batoľa. Ale pochopil som, že pri správnej úprave a hlavne úplne odlišnom dochutení, bude z toho jedlo ako hrom.:)
Ajajajaj, deti moje. Už je to tu zas. Nedá sa nič robiť. Aspoň z času na čas vás musíme aspoň trochu poprovokovať s tým toľkokrát vyzdvihovaným a zároveň tak často zatracovaným sójovým 'mäsom'.Veď len povážte, milí moji, že výrobky zo sóje sa prakticky nepodieľajú na tvorbe cholesterolu, sú sýte a pritom racionálne. A pocit, že aj niečo jete, je pre dietárov na nezaplatenie a takisto na nezaplatenie je aj dlhotrvajúci pocit sýtosti, ktorý nastupuje po požití sóje v akejkoľvek forme. A pri troche šikovnosti sú aj chutné, len na vás záleží, akú chuť im pri príprave dodáte.
Sladké rezance varievala stará mama, keď musela nakŕmiť celú perepúť svojich vnúčat a nechcelo sa jej dohadovať sa s nami o tom, že ten granadír teda zjete, alebo že ten špenát je zdravý. Existovali indície, ktoré nám rozbehaným deťom ukázali, že sa čoskoro dostaneme k svojmu obľúbenému obedu. Deň pred tým starý otec v záhrade z liesky naoberal lieskové orechy. Večer ich s tĺčikom na mäso otváral a vyberal z nich sladké jadrá. Stará mama tú dobrotu potom mlela a miešala s práškovým cukrom. No a ak ešte ráno založila na hrstkovú polievku bolo to jasné. Budú sladké rezance!
Už je to pol roka (veru čas neuveriteľne letí), čo sme zmenili náš stravovací režim. Naši čitatelia si tento fakt veru veľmi dobre všimli a niektorí ho prijímali len s ťažko skrývanou nevôľou, ale väčšine patrí vďaka, že to s nami zvládli. Raz za dva týždne sme si aj naordinovali "free day", ako odmenu za to, že čísielka na tej hnusnej váhe sa zmenšujú. Vtedy sme si naozaj navarili niečo za odmenu a niečo na čo sme mali veľkú chuť, ale často to boli recepty, ktoré sme už uverejnili pred tým, alebo ktoré nebolo vôbec treba uverejniť. Veď napríklad koho by už potešil recept na vyprážaný syr s hranolčekmi a tatarkou. Dnes teda oslavujeme pol ročné jubileum a sme radi, že vy ho môžete osláviť spolu s nami. V tomto recepte počet kalórií a množstvo tuku veru radšej nikto z nás neskúmal.
Tento jednoduchý a veľmi rýchly recept sa dnes dostal na blog náhodou. Je to náš "náhradník". Obvykle sa snažíme cez víkend uvariť a nafotiť nejaké zaujímavé jedlo. Cez týždeň potom spracovávame fotky a pripravujeme text, aby čitatelia v nedeľu o dvanástej našli na blogu niečo, čo ich poteší. Stalo sa tak aj v minulom týždni a už v stredu bolo všetko pripravené. Nakoniec sa nový recept presunul do skupiny náhradníkov. Že prečo? Z čerstvej jarnej zeleniny zo Žilinskej a morčacieho mäsa sme totiž uvarili 'čínu' a akosi sa mi o tom teraz nechce písať.
