Nezaradené

Vždy keď zaspávam a milované mesto za obzorom sa premení len na zhluk strieborných a zlatožltých bodov, a keď sa pouličné lampy stlmia a oblaky zo svojich tmavých náručí oslobodia nebo... Vždy keď zaspávam a keď je jasná noc, svietia mi na tvár hviezdy. Vždy mi obracajú tvár ku nebu – akoby mal odtiaľ spŕchnuť milosrdný dážď, alebo ako keď sa vnútri človeka, tam v hĺbkach pohne srdce. A odrazu všade hmatateľnejšie a živšie prehovára stvorenie a ten tajomný a milujúci Ktosi, kto je za ním. A Jeho prítomnosť a dobrota.

1. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 022x
6

Katarína Džunková

Skupina tichých

Taká je veľká, taká mocná, že sa nikdy neprestane vyučovať, kým ešte ľudská duša bude túžiť po zušľachtení a nikdy s ňou v pravej či už celkom zoslabenej forme neprestanú rátať ani mocní. Taká je noblesa literatúry. Tak sa mi celkom nedávno dostal do ruky článok o istej nemeckej literárnej skupine. Stretávali sa tam takí či onakí spisovatelia, poznalo sa jedno známe meno s druhým, sťahovali sa z krajiny do krajiny po euroatlantickom svete a obdobne tomu bolo v mnohých ďalších krúžkoch a v ďalších krajinách. Ako sa to len honosne vypína na stránkach učebníc a publicistických prác. Ako len honosne znie: „On, on je niekto.“ No uprostred toľkej pompy v tichosti a častom, so železnou zákonitosťou sa opakujúcom nepovšimnutí, svieti v ľudských dejinách slovenská literatúra.

31. mar 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 142x
1

Katarína Džunková

Nenarodené slová

Rozmýšľam, čo je asi jednou z najhorších vecí, ak nie najhoršou, ktorú moderná doba, vyklamávajúc človeku, že je slobodný alebo hodný vykonať takmer všetko podľa vlastného rozmyslu; priniesla. Sloboda v modernom pojatí by sa vlastne dala nazvať slobodou hlúposti. Lebo niežeby človek nebol slobodný vykonať takmer všetko, čo mu napadne a ublížiť takmer všetkému. Prikázania svetových náboženstiev, starých etík a filozofií tu však boli nato, aby varovali, ako človek má konať alebo ako konať nemá, aby sám sebe neprivolal záhubu.

3. jan 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 378x
26

Katarína Džunková

Potreba básnika (k 110. výročiu narodenia J. Wolkra)

Kým ešte trvá rok 2010, za všetkých spisovateľov, ktorí v tomto roku mali výročie; za všetkých básnikov, ktorých si hodno pripomínať a preto, že na tých, ktorí dokázali upliesť z bolesti kvet, pamätať musíme - spomeniem Jiřího Wolkra. Wolker ešte patril k tým básnikom, ktorí mali správny pomer k veciam, u ktorých bolo na prvom mieste očarenie, usilovnosť, bolesť a snaha o dobro. A niečo nesmierne im ťahalo po papieri ruku.

11. dec 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 389x
16

Katarína Džunková

Architektúra duše

Keby sme tak vo všetkých končinách zeme; na rozľahlých planinách, aj v takmer nedostupných výškach; všade, kadiaľ prešla civilizácia; hľadali niečo, čo sa po ľudstve zachovalo, bola by to navzdory hĺbke a nadčasovosti kultúry duchovnej častokrát architektúra.

24. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 721x
2

Katarína Džunková

Svätá zem

Čo je to vlastne Svätá zem... Ako sa tak pozerám na rozľahlé polia, na háje a trávniky, na dlhé a o čosi svetlejšie tiene pokorne natiahnuté na tráve v neskorej podvečernej hodine - a to všetko zvlášť v tomto požehnanom jarnom počasí - napadá mi, že zem ako taká je svätá. A inou nemôže byť.

13. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 150x
4

Katarína Džunková

Ako som nevedela pochopiť

Akosi to tak býva, že ak sa nás problém toho druhého bytostne netýka, nevieme ho pochopiť. Tak to bolo aj s mojím vzťahom k deťom s Downovým syndrómom. Už to je zvláštne, že si ich podvedome ukladám do špeciálneho priečinku na ľudí. Možno je to tým, že ma od detstva rodičia ťahali za rukáv a šepkali mi: Aha, aha, pozri sa na to dievča tam vľavo! Počkaj, hneď ti o ňom poviem, len zájde za roh. A keď dievčatko v sprievode svojich rodičov zašlo konečne za roh, rodičia mi s úľavou vysvetlili: Dobre si si všimla ten výraz tváre a šikmé oči? To dievča je mongoloidné.

25. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 708x
3

Katarína Džunková

Prišiel prezident a... zázrak sa nekonal

Keď nám na Štúrovom pere nečakane oznámili, že pán prezident ešte nečakanejšie zmenil svoj program a rozhodol sa navštíviť nás, niektorí boli od šťastia celý bez seba. V dobe, keď sa prezidenti nekontrolovateľne rozmnožili a má ich pomaly každá väčšia firma, Slováka úprimne poteší, že má o neho záujem aj ten taký naozajstný bratislavský PREZIDENT.

23. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 103x
16

Katarína Džunková

Starenina cibuľka (alebo moja modlitba za Hitlera)

Pri záberoch z frontov, koncentračných táborov, zničených miest a vypálených dedín alebo aj pri záberoch z tragédií menšieho rozsahu (ak sa vôbec ľudské utrpenie zmerať dá) sa myšlienky väčšiny ľudí automaticky poukladajú do formy priania alebo rovno aj modlitby (čo sa budeme skrývať za iné slová...). „Pane, daj, aby sa taká tragédia nikdy nezopakovala...“ „Pane, daj ich dušiam odpočinutie večné.“ „Uf, aké mám ja šťastie, že sa to nestalo mne.“ „Ó, Bože, ako si to mohol dopustiť?“ Človek sa tak stavia do roly prosebníka, žiadateľa či dokonca nahnevaného karhateľa. Vraj ako si to ten Boh mohol dovoliť... Dofrasa, prečo nezachránil práve hento dievča? Pri pozornejšom pohľade však neunikne, že pri tých všetkých modlitbách nezostalo miesto na jedinú – modlitbu za tých, čo tieto krutosti vyvolali.

22. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 106x
31