Tu sú vybraté verše z jeho "Hájnikovej ženy".
Verše o negatívnych účinkoch ťažby dreva na les a životné prostredie človeka:
-
"Veď naraz počujem vám les,
počujem v horovitej diali-
var šumieť, ako inokedy,
keď každou vetvou vánok sedí
a v ihličine preberá
jak v strunách čarotajných husieľ?
I horkýž-horký, nie vera!
Ja čul vám - ťažký jeho kles!
I stŕpol som a dumať musel.
Či čuli ste už padať les ?
Videli kedy, jak sa valí,
videli pád a čuli ston!?
Ó, to zjav hrôzy neskonalý,
To v rozštiepení sviatku zvon,
To nárek, čo ti uberá
dych, v tlkot srdca prieči hate,
to dusot, ktorý ducha mätie!
To ...! Ó ty ľúte, kruté plemä,
i rúcho zvliekaš z matky zeme!?
Posledných chceš ju zbaviť krás,
Z temena drahý kmášeš vlas."
"Keď lejak zhučí, sšuští dážť:
jak márne hľadať bude plášť,
svoj plášť, taký v brde-čude;
i slnko keď o Jáne vzplanie:
nebude jedlincovej dlane...
A s vtáčou čo si počne jarom,
Kam umiestni ju osiralú ?
Čo zrobí z božím rosi darom ?
Pramene vyschnú: tie jej oči,
Ret zmĺkne spevný, zvetšie hruď;"
"Či nevieš, jak ti vzácnou hora ?
Či nedáva ti v lete chlad,
nezvykla v zime zahrievať,
nevanie zdravím ťa zhora?"
"A tvoja roľa, keď sa dovie,
Žes horských mračien strhal lem? ..."
"Nadarmo vzdychá, tesklí zem:
tnú, rúbu ďalej bez milosti"
Verše o tom že lykožrút je zámienka na ťažbu dreva:
-
"Vraj kôrovec, vraj lykožrút -
vraj prales - Známe sú tie heslá,
pod nimiž v zlomkrk hreší sa!
Nejedna hora-mladica
uź posaváď im v obeť klesla;
nejedna klesla - stratou vesla,
tam mladá, hybká sťaby panna,
hľa, lykožrúta na nej hana ...
Hach, nestačia viac hony, dvory:
v tom zmysel - hajde tedy v hory!
Na hory rediká sa plen,
Tam zajedá sa, ryje, borí,
Až prehryzie sa - po hrebeň,"
"No ďaleký sú od ľútosti.
Nadarmo vzdychá, tesklí zem;
Tnú, kácu ďalej lesa skvosty,
pád horou duní - počujem."
....
"i kosí jakby steblá slamy
v žni krutej čarokrásny les.
Tam zrúknul lačný anjej zhuby!"
"Ó vrch, jak zmrzačený budeš! Šutý..."
Verše o tom, ako to vyzerá po spracovaní kalamity:
-
"Tie holé rebrá bŕd a skala,
ich vrásky rany okyptenie,
kostruby vôkol Kykymory:
to prápor, ale čiernej zory;
to stĺpy, z ktorých deň čo ďeň
ďaleko čítať odsúdenie!
To známka v pravde neskonalá:
že svet ten v hrobný vchádza tieň,
je chorý, chorý, veľmi chorý..."
Hviezdoslavove verše ukazujú, že človek s citom pre prírodu už v 19-tom storočí chápal to, o čom dnes hovorí ekológia lesa a výsledky rozsiahlych výskumov v lesných ekosystémoch. Žiaľ mnohí z tých čo rozhodujú o našich lesoch to dodnes nechápu a ani necítia.
Rastislav Jakuš
