Stalo sa to v 17. júna 1965. Voda sa valila smerom na Kolárovo a o 3 dni zaplavila celú obec Čičov. Vtedy tam stáli aj domy z nepálených tehál a tie, keď sa namočili, rozpadli sa na blato.
Ľudia sa snažili pretrhnutú hrádzu zahatať, ale nedarilo sa. Trvalo to dva týždne, kým sa ju podarilo upchať skalami, za pomoci techniky. Pod vodou bola celá dedina, okrem kostola, MNV (obecný úrad) a krčmy. V tom čase som bol ďaleko, na východe Slovenska, tak si tie zábery lodičiek v uliciach Čičova pamätám len z dokumentárnych filmov.
1600 obyvateľov obce bolo evakuovaných, zo 430 domov bolo úplne zničených 170. Po povodni sa už domy stavali z kvalitných materiálov. Obec dostala kvalitné asfaltové cesty, nové elektrické vedenie a verejný vodovod. Na pomoc Čičovu sa skladala celá republika.
Vtedajší predseda MNV Július Szüllő spomína ako kuriozitu, že z obce bol evakuovaný aj hovädzí dobytok a po povodni sa im všetok, do jedného kusa vrátil späť. Obec však prišla o celoročnú úrodu na 1400 ha polí. Koncom júla sa už začal život v dedine obnovovať.
Čičov a jeho okolie odvtedy žije svojim pokojným životom v tichom spoločenstve s Dunajom a Dunaj ho už 44 rokov neohrozil. V dedine je park a kaštieľ, ale my sme boli tentokrát zvedaví predovšetkým na jesenne sfarbený Čičovský les, ktorý sa rozprestiera medzi hrádzou a Dunajom a je súčasťou chráneného územia Dunajské luhy.
Na hranici lesa stojí kríž. Pravdepodobne ako pripomienka povodne z roku 1965. Na drevenej tabuli asi bol nápis, dnes tam už nie je.
Ochranná dunajská hrádza, hneď za ňou starý strom a vodomerná lata.
Výška odmerky je 3 m. Sivá farba kmeňa stromu je dôsledkom zatopenia spodnej časti stromu pri posledných záplavách, ktoré ostali pod úrovňou hrádze.
Vstupujeme do lesa, popŕcha, na lesnej ceste je niekoľko zrkadlových kaluží.
Starí pamätníci v lužnom lese.
Pralesné zbytky vidieť na okolí.
Nie nadarmo sa hovorí, že stromy zomierajú po stojačky.
Trojica obrov s blatom vymaľovanými kmeňmi.
Kúsok palety s rozfŕkanou červenou.
Tento záber nie je omyl, má rovnaký dátum ako ostatné fotografie - 8. november 2009.
Iný farebný extrém...
Kontrast skupinovej akrobacie.
Protisvetlo v listoch.
Dunaj.
Zlatoust z Ukrajiny so štyrmi tlačnými člnmi s nákladom smeruje dolu vodou.
V Čičove majú radi drevorezby. V strede dediny je takáto prírodná galéria s výstavou plodov záhrad a polí.
Vidlicový "čič" - tak som si pracovne pomenoval kukurično-tekvicové zátišie.
Nakoniec, neuveriteľný obraz v strede Čičova.
