Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity

Michal Kravčík

Bloger

Počet článkov: 633
Páči sa: 9x

Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík: Povodne, Hladujúci potrebujú vodu, Klimatická zmena, VODA zrkadlo kultúry, http://s07.flagcounter.com/mor, Nová vodná paradigma, Košice, Spoločnosť, http://moje.hnonline.sk/blog/4

Klimatická zmena

Michal Kravčík

Amerika do desiatich rokov môže byť bez hurikánov a tornád

Vo víre vedeckých diskusií o tom, či superbúrku Sandy spôsobila klimatická zmena vplyvom zvyšovania koncentrácie skleníkových plynov CO2 alebo sú za tým „nebeské sily" pôsobiace na planétu Zem, sa zahmlieva skutočná podstata dramatického výskytu extrémnej koncentrácie vody v atmosfére, ktorá po kondenzácii spôsobuje na zemskom povrchu skazu nebývalých rozmerov. Napriek tomu, že drvivá väčšina vedcov tvrdí, že za čoraz intenzívnejšie dažde a stúpajúce hladiny morí môže rastúca koncentrácia priemyselných emisií v atmosfére, nie je to pravda. Pravda je akurát to, že emisie v atmosfére rastú, dažde sú intenzívnejšie, teploty i hladiny morí stúpajú. Fyzikálne však tieto procesy navzájom nesúvisia.

5. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 776x
33

Michal Kravčík

Ste prekvapení zo snehu v októbri? Ja nie!

Urobme si fyzikálny pokus s dvomi hrncami naplnenými zeminou. Prvý hrniec naplňme vysušenou a druhý premočenou zeminou. Oba hrnce položme na prehriatu pec a sledujme ich teplotu. Hrniec s vysušenou zeminou sa veľmi rýchlo prehreje. Druhý hrniec sa začne prehrievať až keď sa z neho voda vyparí. V tom čase už môže v prvom hrnci dosiahnuť teplota aj viac ako 200 stupňov Celzia. V pokuse môžeme pokračovať tým, že ak v hrnci s vysušenou zeminou dosiahne teplota 100 stupňov, zložíme hrnce z pece. V tom čase v druhom hrnci nebude ešte všetka voda vyparená a aktuálna teplota hrnca bude nižšia. Ak budeme sledovať dobu ochladzovania, dospejeme k poznaniu, že prvý hrniec vychladne na izbovú teplotu oveľa skôr, ako hrniec v ktorom ešte ostal zvyšok vody. Z triviálneho fyzikálneho pokusu sa teda dozvedáme, že vlhká pôda sa pomalšie nahrieva i ochladzuje a vysušená pôda sa rýchlejšie prehrieva i vychladzuje. Jednoducho voda je termoregulátor.

30. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 340x
59

Michal Kravčík

Ideológia profesora Lapina o globálnom otepľovaní

Týždenník Život priniesol vo svojom 42. tohtoročnom čísle pod názvom „To čo príde, bude horšie než kríza" rozhovor s klimatológom profesorom Milanom Lapinom. Dovolím si polemizovať s názormi profesora Lapina o podstate prebiehajúcej klimatickej zmeny. Profesor Lapin na otázku novinára, že stále existujú odborníci, ktoré globálne otepľovanie spochybňujú, odpovedal ako odborník: „Väčšinou nemajú fyzikálne vzdelanie, nerozumejú klimatológii ani metrológii, ale rozumejú napríklad naftárskemu a uhoľnému priemyslu a tí nechcú počúvať varovania". Ja nerozumiem spomínanému priemyslu a možno podľa profesora Lapina nerozumiem ani klimatológii a metrológii, ale po prečítaní rozhovoru som dospel k poznaniu, že aj keď profesor Lapin fyzikálne vzdelanie má, problematiku globálneho otepľovania vysvetľuje ideologicky. Vybral som osem názorov, v ktorých sa profesor dostáva do rozporu s fyzikou.

14. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 878x
46

Michal Kravčík

Ideologický konflikt zrodil vodnú architektúru v Berlíne

Dažďová voda v Berlíne robí malé zázraky. Spríjemňuje, zvlhčuje i ochladzuje prostredie v silne urbanizovanom prostredí Berlína. Kuriózne je, že tento malý zázrak splodil Berlínsky múr. Keďže západný Berlín bol izolovaný, ideológia komunistického režimu z východu bránila západnému Berlínu púšťať dažďovú vodu do teritória východoberlínčanov. Tak sa vedci Technickej univerzity Západného Berlína museli popasovať s dažďovou vodou na svojom území, aby „neubližovali" svojím bratov a sestrám vo východnom Berlíne.

5. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 109x
10

Michal Kravčík

Flushing water into the sea and making a new one by desalination

Exactly, Cyprus is a unique country surrounded by the sea. Apart from excellent conditions for tourism it is experiencing a very difficult time. Such drought, as in the last few years, was not known previously. Perhaps that's why Cyprus chose water to be the topic during their EU presidency. Judge for yourself: area 9,251 km2 and the average annual rainfall of 460 mm over the last 30 year period. However, in the period 1941 to 1970 an average rainfall reached 530 mm. Decrease in rainfall of 70 mm is attributed to global warming. These 70 mm is "only" some 650 million m3 of rain water that came into the country for free.

29. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 269x
0

Michal Kravčík

Nová predstava riešenia nedostatku vody a klimatickej zmeny

Presušená krajina i ubúdanie množstva vody z krajiny zvyšuje produkciu citeľného tepla do atmosféry a vytváranie tepelných ostrovov v najviac vysušenej krajine. Tieto tepelné ostrovy ovplyvňujú zrážkovú činnosť v priestore a čase, extrémne suchá, dramatické povodne i rast extrémov počasia. Ľudstvo sa domnieva, že príčinou tejto zmeny je zvýšená koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére a preto sa sústreďuje v ochrane klímy na znižovanie znečistenia atmosféry skleníkovými plynmi CO2.

23. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 553x
13

Michal Kravčík

Ako sa rodia extrémne horúčavy?

Teploty vzduchu sú ako na hojdačke. Pozrime sa na to, čo tento nežiaduci fenomén spôsobuje a prečo a ako mu predchádzať.

20. aug 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 293x
6

Michal Kravčík

Vysušení farmári a naše prázdnejšie peňaženky

Poľnohospodári nemusia poznať príčiny dlhotrvajúceho sucha. Jeho príčinu by však mali hľadať aj u seba. Prečo? Lebo výraznou mierou vplývajú na obeh vody v krajine a pritom by nemuseli. Mohli by hospodáriť tak, aby dostávali pravidelnejšie prídely pre nich tak dôležitého dažďa - vody, od ktorej závisí nielen úspešnosť ich produkcie. Navyše vody, za ktorú sa neplatí.

29. máj 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 922x
9

Michal Kravčík

Čerpanie podzemných vôd prispieva k stúpaniu hladín oceánov

Stúpanie hladiny morí je jedným z hlavných dopadov zmien globálnej klímy. Spôsobuje ju najmä rozširovanie morí vďaka ich otepľovaniu a roztápanie ľadu na súši. Toto je oficiálny názor vedátorov, ktorí sa venujú globálnemu otepľovaniu. Tento názor sa opiera o ideológiu a nie o reálne výsledky vedy.

27. máj 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 955x
26

Michal Kravčík

Traja zamrznutí a klimatická zmena

Aj v týchto dňoch môžeme sledovať, ako teplota vzduchu skáče až o desiatky stupňov - ako keby bola zmyslov zbavená. Odborníci tvrdia, že je to bežné i normálne, že takto to bolo aj v minulosti. Vyzývam preto klimatológov, aby v širších súvislostiach vysvetlila nasledujúci jav. 8. mája som sa presúval do južných Čiech na zasadnutie komisie na obhajobu dizertačnej práce, zhodou okolnosti o klimatickej zmene. Bolo nádherné počasie a napriek tomu, že Slnko intenzívne svietilo, teplota vzduchu sa pohybovala okolo 20 stupňov. Pri Nitre som však spozornel a neveril vlastným očiam. Informačná tabuľa ukazovala teplotu vozovky 46 stupňov a vzduchu 19 stupňov Celzia. Takýto veľký rozdiel som v živote nevidel. V prvej chvíli som si myslel, že tabuľa je pokazená. Avšak všetky informačné tabule popri rýchlostnej ceste Pribina ukazovali tie isté údaje (viď foto).

13. máj 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 711x
38

Michal Kravčík

Na Deň Zeme si pripomeňme prečo padli Tatry a Šumava

Zvláštne, že v strednej Európe boli veternými víchricami najviac poškodené územia najviac chránené. Tatranský národný park, ktorý vznikol v roku 1949 ako prvý národný park na území Československa a Národný park Šumava, ktorý vznikol až po Nežnej revolúcii v roku 1991. V oboch týchto národných parkoch veterné smršte vyváľali prestarnuté lesné porasty.

22. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 801x
62

Michal Kravčík

Slovenská klimatická úžera patrí na smetisko

Slovensko sa oteplí, sneh a mráz nahradia daždivé zimy, varujú vedci (www.sme.sk/c/6179373/slovensko-sa-klimou-priblizi-balkanu.html). Od vedcov sme sa tiež dozvedeli, že za snehom budeme jazdiť do hôr nad 800 metrov nad morom. Budeme mať častejšie povodne, budú nás sužovať silné búrky a mali by sme sa tiež pripraviť na inváziu nových druhov škodcov. Ekonómovia SAV vyrátali, že Slovensko bude musieť vyčleniť na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny 19 až 36 miliárd eur do roku 2050.

12. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 659x
34

Michal Kravčík

Ako liečiť krajinu, aby nevysýchala

Začiatkom októbra som písal prečo bol september taký suchý (http://kravcik.blog.sme.sk/c/276783/Preco-je-september-taky-suchy-a-teply.html). Prešli ďalšie 2 mesiace a Slovensko i celá stredná Európa sa dopracovala k historickým suchám. Proste už viac ako 3 mesiace neprší. Vysýchajú pramene, potoky i studne. Minuloročné povodne vystriedali extrémy sucha. Oba fenomény stoja na vode. Buď je jej prebytok alebo nedostatok. Nie, toto nie je objavenie Ameriky. Objavením Ameriky je, ak nájdeme vysvetlenie, prečo to tak je, prečo sa častejšie vyskytujú extrémy v podobe povodní i sucha. Zatiaľ prevláda hlas, že je to vplyvom klimatickej zmeny. Zrejme ešte veľa potokov vyschne a dolín zaplaví, kým sa dopracujeme k podstate vzniku povodní i súch. Na vyprovokovanie tejto diskusie ponúkam čitateľom minoritný hlas, prečo vznikajú povodne i suchá a ako tomu predysť.

2. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 330x
15

Michal Kravčík

Zadržanie dažďovej vody v krajine znižuje výskyt extrémnych dažďov

Letné horúčavy prinášajú so sebou extrémne prívalové dažde. Berieme to ako fakt. Tomu rozumieme. Menej však rozumieme tomu, prečo v posledných rokoch je prívalových dažďov viac a viac extrémnejších. Ak je ozaj pravdou, že letné búrky vznikajú z tepla, potom je pravdou aj to, že viac vysušená krajina produkuje viac tepla do atmosféry. To zintenzívňuje termodynamické prúdy v atmosfére s výskytom ťažkých mrakov na malom území, ktoré keď sa vylejú, spôsobia lokálnu živelnú pohromu aj s lietajúcimi strechami.

5. jún 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 709x
43

Michal Kravčík

Príčinou klimatickej zmeny je H2O a nie CO2

Neveríte? Botanická záhrada v hlavnom meste Austrálie Canberra uviedla do prevádzky monitorovací systém správania sa klímy v rokline umelo vytvoreného dažďového lesa a eukaliptového lesa priamo v Botanickej záhrade. Monitorovací systém umožňuje porovnávať veľmi rozdielne počasie a pôdnych podmienok každého ekosystému. Každá stanica meria teplotu, vlhkosť, rýchlosť vetra, úroveň osvetlenia, teplotu pôdy a vlhkosť pôdy a zobrazuje výsledky na informačnom paneli pre verejnosť z každého miesta.

15. máj 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 524x
22

reklama

Michal Kravčík

Prečo zima skončila

Počasie pomiešané, nevyspytateľné a zrejme choré. Pred Vianocami extrémne mrazy a teraz, keď by malo byť mrazivo, cítiť prichádzajúcu jar. Historický severná pologuľa je najchladnejšia 18. februára. To znamená, že vyvrcholenie najtuhšej zimy je vo februári, viac ako mesiac po zimnom slnovrate. A ono to nie je tak. Teplota ako na hojdačke. Je dosť pravdepodobné, že po teplom januári ešte prídu tuhé mrazy, ale zrejme to bude ako dôsledok „mixovania" studených a teplých vzduchových más v atmosfére. Odborníci opätovne a tvrdohlavo nás presviedčajú, že extrémy boli, sú a budú. Len akosi sa im nechce nám povedať, prečo to tak je. Prečo to tak je? Aspoň jeden laický názor, aby rôzni „odborníci" poskrývaní za rôzne anonymné pseudonymy mali čo vyvracať.

17. jan 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 18 599x
153

Michal Kravčík

Deravá deka počasia

Zvykneme si hovoriť „od extrému po extrém". Takto sa nejako chová naše počasie. V prvých troch dekádach decembra nebývalé celodenné mrazy, následne teploty vysoko nad nulou pred Vianocami, aby v zapätí klesli pod bod mrazu. Ako na hojdačke. Kuriózny prípad som zažil 19. decembra pri ceste z Bratislavy do Košíc cez Budapešť. Pri odchode z Bratislavy o 23-tej hodine mrazivá teplota dosahovala -7 stupňov. Príchodom do oblasti Gyoru teplota dramatický stúpala až na +3,5 stupňa v priebehu 10-tich km cesty. V priebehu ďalších 10-tich km cesty sa teplota vrátila na -7 stupňov. Táto teplota sa držala až do Budapešti a tesne za Budapešťou zas dramatický klesala v priebehu 10 minút cesty až na -13,5 stupňov, aby rýchlo klesla na -7 stupňov, ktorá sa udržala až do Košíc. Tento príbeh z „maďarskej stepi" signalizoval vpád teplého vzduchu do strednej Európy, ktorý sme zažili tesne pred sviatkami.

26. dec 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 467x
17

Michal Kravčík

Vedec vystupuje z Akadémie na protest proti korupci v klimatológii!

Jeden z předních amerických vědců Hal Lewis, vystupuje z "Americké fyzikální společnosti" (APS) na protest proti vědecké korupci. Někteří to přirovnávají k počátku reformace, kdy Martin Luther přibil svoje teze na dveře kostela ve Wittenberg.

14. okt 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 192x
30

Michal Kravčík

1000 ročná zima? Určite áno, aj keď to nemusí byť tento rok.

Podľa poľských meteorológov nás čaká najtuhšia zima za posledných tisíc rokov. Údajne za to môže ekologická katastrofa v Mexickom zálive, ktorý má úplne zastaviť Golfský prúd. Dovolím si tvrdiť, že ozaj extrémne zimy môžu nastať, ale nie kvôli ekologickej katastrofe, ale z iných dôvodov. Naším pričinením rozpadáva sa nám atmosféra nad hlavou a preto teplota skáče z jedného extrému na druhý. Neveríte? Chcete dôkaz? Ten je na Mesiaci. Teplota na povrchu Mesiaca sa veľmi mení, pretože tam chýba atmosféra. Najnižšia teplota dosahuje -130 0C a najvyššia okolo +120 0C. Preto Američania pri pristávaní na Mesiaci v roku 1969 si vyberali miesto pristátia Apolla medzi dňom a nocou, aby ich Slnko nespálilo i aby nezamrzli.

10. okt 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 5 893x
36