Nedávno som čítal vtip, v ktorom malý chlapec prichytil svojich rodičov pri intímnej chvíľke. Pýtal sa mamičky, prečo hopsala ockovi na brušku a či ho to nebolelo. Ona mu odpovedala, že ocko má veľké bruško a preto mu musí čas od času po ňom poskákať, aby spľaslo. Chlapec na to pohotovo odpovedal: „Mamička, to je zbytočné... Vždy keď odídeš z domu, príde suseda, kľakne na kolená a tá ockovi brucho naspäť nafúkne.”
Aj vy ste tá, ktorá sa po prečítaní úryvku z tohto vtipu zamyslela nad úrovňou svojho intímneho života?
Je možné vysvetliť to rôzne, no mne tento nevinný vtip pripomenul práve príbehy žien, ktoré sa urputne snažili udržať si svojich mužov spôsobmi, ktoré týmto ženám často spôsobovali len zbytočný hlavybôľ.
Nie je to tak dávno, čo sa ženy nesprávali ako muži. Možno vás zaskočí predošlá veta a budete ju považovať za ničím nepodložené konštatovanie. Ja vás teraz ale uvediem do problematiky.
JA PRVÁ...
Súčasná generácia mladých, či starších žien používa praktiky, ktoré boli donedávna doménou mužov. Súčasníčka napíše mužovi na zoznamke ako prvá. Uvedomelé užívateľky sociálnych sietí by ma udupali na počkanie a predtým by ma neoblomne presviedčali o tom, že na tom predsa nie je nič zlé. Ak je predsa žene muž sympatický, prečo by mu to nemala dať nejakým spôsobom najavo. Žijeme v 21. storočí. Ono by nebolo problémom to, kto koho prvý osloví. Skutočným problémom však môže byť, ak muž len vyčkával a osloviť ho musela dotyčná žena. A tu to celé začína. Ona prevzala celú iniciatívu, jemu to spočiatku vyhovovalo, neskôr sa prestal cítiť ako muž. Otázkou zostáva, či sa tak niekedy cítil alebo či ním bol.
Ženy platia účty v reštaurácii, prvé oslovujú pri zoznámení, iniciujú prvý intímny kontakt, robia chlapom otrokyne v domácnosti. Keď nemôžu súložiť, bez problémov všemožne ukájajú svojich partnerov (lebo sa cítia byť vinné za nemožnosť obcovať) alebo predstierajú orgazmus. Áno, aj z absencie vlastného vrcholu obviňujú ženy samy seba. Jediná vec, za ktorú sú však skutočne zodpovedné, je to, že klamú samy seba a krôčik po krôčiku si zo svojich mužov vychovávajú persóny, ktorým je blaho partnerky úplne ukradnuté.
SILVIA BY SA NERADA UNÁHLILA
Teraz troška autentickosti... Silvia sa na sociálnej sieti zoznámila s mladíkom, ktorý prejavil záujem o stretnutie. Nič nechcela unáhliť a tak dlho zvažovala, či je vôbec už ten správny čas na stretnutie. Peter ju vyzdvihol na dohodnutom mieste. Prišiel na požičanom aute, ktorého nádrž zívala prázdnotou a tak bolo nutné zamieriť na najbližšiu „čerpačku.” Ako správny gentleman si ju uctil kávou v tégliku z automatu na pumpe.
Spokojne odfrčali na ojazdenom voze. Zapichli to na neďalekej odbočke z hlavnej cesty. Toto miesto bolo Petrovi dôverne známe, pre Silviu naopak veľkou neznámou. No, nebudeme to zbytočne naťahovať. Už sme predsa spomenuli, že Silvia nemala vo zvyku nikdy nič unáhliť. Návrhy na intímnosti zo strany Petra boli rázne odmietnuté. Tu som zrazu spozornel a dychtivo som sa spýtal rozprávajúcej Silvie, ako to celé dopadlo. Tá rázne odsekla, že predsa nie je žiadna lacná deva, ktorá privolí na prvýkrát. Nástojil som na tom, aby mi to dorozprávala. Uspokojila ho aspoň rukou, ona predsa nie je taká. Jej objasnenie mi vykúzlilo úsmev na tvári. Nechcel som byť nezdvorilý a tak som to len stručne uzavrel: „Chápem, nechcela si nič unáhliť. Len škoda, že ty si z toho nič nemala.”
Silvia sa s mladíkom už viac nestretla. Bohužiaľ alebo chvalabohu, nestihla si vychovať intímneho sebca. Mala však všetky predpoklady na to, aby jej pod rukami vykvitol ten v pravom slova zmysle. :-)
