Mnoho polemík vyvoláva navrhnutá a schválená reforma vzdelávania v Taliansku. Kto v spojení s návrhom skloňuje konzervativizmus, kto obmedzovanie slobody vierovyznania, kto hovorí o žiadúcej a naliehavej iniciatíve.
Minister školstva Giuseppe Valditara sa však úspešne obhajuje:
„Biblia je veľké kultúrne dedičstvo a myslím si, že poznať niektoré úryvky z nej je veľmi dôležité a poučné. Ako môžete poznať a pochopiť talianske umenie a literatúru bez toho, aby ste poznali tieto aspekty?" zdôraznil.
„Moja škola je návratom do budúcnosti, čítanie Biblie je dôležité “ dodáva Valditara.
https://www.today.it/politica/valditara-difende-riforma-scuola-bibbia.html © Today
Ktovie ako by sme na Slovensku prijali rovnakú reformu od nášho pána ministra školstva a ako by sme to všetko vyhodnotili. Je pravdepodobné, že aj Slovensko sa bude snažiť uberať touto cestou v snahe o edukáciu našich žiakov základných škôl a zavedie povinné štúdium vybraných pasáži Biblie pre všetky základné školy bez rozdielu ako súčasť povinnej literatúry v rámci výučby slovenského jazyka? Je talianska mládež nevychovaná? Potrebuje Bibliu aby vedela rozlíšiť dobro od zla, správne od nesprávneho? Aby spoznala a pochopila históriu a kultúru vlastného národa? Je toto spôsob akým sa dá vrátiť k tradičným hodnotám, vychovávať k rešpektu a úcte, kde by blížny blížnemu bol nápomocný, kde by sa opäť vrátila do škôl tolerancia? Pomôže obmedziť stále narastajúce násilie na školách, prípady šikanovania, výskytu drog či útokov na vyučujúcich? Minister školstva sa vyjadruje kladne k obrovskému záujmu médií aj verejnosti, tak ako odbornej, tak aj verejnosti laickej. Vníma to ako pozitívum a dôkaz, že nikomu nie je systém a osud vzdelávania detí a mládeže ľahostajný.
Medzi ďalšími inováciami vyniká aj návrat latinčiny ako voliteľného predmetu do stredných škôl. Pre ministra predstavuje štúdium latinčiny oveľa viac než len jednoduché lingvistické cvičenia.
„Latinčina je cvičisko logiky, rozumu, ako povedal Antonio Gramsci, učí, ako sa učiť."
Jej zavedenie má podľa Valditaru za cieľ posilniť transverzálne a logické zručnosti a obnoviť spojenie s koreňmi nášho jazyka a kultúry. Zmeny vo výučbe sa budú týkať aj dejepisu a zemepisu.
Podstatne iný názor má kontroverzný sociológ a psychiater Paolo Crepet, veľmi známy talianskej verejnosti. „Biblia je zaujímavá len pre jednu časť sveta. Problémom je presadzovanie. Čítal som aj ja Bibliu ,ale nikto mi ju nenútil, bolo to moje slobodné rozhodnutie. Bolo by to ako vnucovať do škôl Korán. A prečo by sme to mali vnucovať? Čítajte Bibliu aj Korán, ale vašim slobodným rozhodnutím, pretože problémom je práve to vnucovanie,“ uvádza Crepet.
Podľa Crepeta je talianska kultúra pestrou mozaikou vplyvov, „našťastie cez nás prešla polovica sveta“. Čo vníma ako výhodu a práve tomu vdačia za pestrosť svojej kultúry, no jedným dychom dodáva, že „toto naše obsedantné hľadanie identity“ treba definovať ako „chorobu“, pričom opakuje, že identita sa buduje prostredníctvom skutkov a vzťahov, ničoho iného: „Každý, kto žije v Taliansku, predsa už je Talian“.
"Pamäť áno, ale ničím vnucovaným."
Crepet zdôrazňuje dôležitosť trénovania pamäti, ktoré dnes ohrozujú sociálne siete, spresňuje však, že výber obsahu na zapamätanie si by mal byť slobodný: "Fakt, či sa človek naučí pesničku od Sinatru alebo Carducciho naspamäť, na tom predsa nezáleží, ide o to vytrénovanie" Odborník navrhuje, aby sa školy namiesto vnucovania konkrétneho obsahu zamerali na činnosti, ako je sumarizácia textov či písanie kurzívom, ktoré sú užitočné na boj proti negatívnym vplyvom sociálnych médií.
„Myšlienkou je rozvíjať históriu ako jeden veľký príbeh bez ideologických nadstavieb .“
Podstatne iný názor má profesorka Virginiu Kaladich , predsedníčka FIDAE – Federácie inštitútov vzdelávacích aktivít – katolíckych základných a stredných škôl, založenej v Ríme v roku 1945 , ktorá sa už desaťročia zaoberá širokou škálou problémov týkajúcich sa mladých ľudí a vzdelávania.
"Biblia je jednou z najdôležitejších kníh v dejinách ľudstva.
Na nej sa sformovala významná časť našej civilizácie a aj dnes môžeme bez obáv z protirečenia tvrdiť, že predstavuje text, na ktorom sú založené korene európskej kultúry a to, čo oživuje náš kontinent. Preto sa domnievam, že zavedenie čítania Biblie do škôl je absolútne žiadúce, ak nie priam urgentnou iniciatívou.
Štúdium Biblie na školách môže podporiť pozitívny dialóg medzi sekulárnymi štátnymi školami a súkromnými cirkevnými školami za predpokladu, že sa k nemu pristupuje rešpektujúcim a nekonfesijným spôsobom. Biblia, ktorá je prezentovaná ako kultúrny a historický fenomén, môže podporovať vzájomné porozumenie a rešpektovanie rozmanitosti a podnecovať konštruktívnu výmenu. Cieľom by mala byť podpora inkluzívneho vzdelávacieho prístupu, ktorý posilňuje pluralizmus a prispieva k vzdelávaniu občanov schopných viesť dialóg a mierové spolunažívanie. Zákon o rovnosti vo vzdelávaní, ktorý o pár mesiacov oslávi 25. výročie, totiž hovorí o jednotnom národnom školskom systéme, a to je princíp, ktorý si zaslúži opätovné potvrdenie a posilnenie.
Momentálne nepoznáme úplné znenie ministerských indícií, ale je potrebné vychádzať zo základného predpokladu: rešpektovanie náboženskej plurality je univerzálnou povinnosťou.
To však neznamená, že by sme mali zabúdať na svoje korene, najmä ak sú zakorenené v tisícročnej kultúre, akou je tá židovsko-kresťanská, ktorá vytvorila podstatnú časť našej kultúrnej identity."
Ktovie či bude Slovensko následovať príklad Talianska, ktovie čo navrhne náš pán minister školstva v snahe o zlepšenie situácie, napätej a vyhrotenej ako možno nikdy predtým. Nech už sa táto iniciatíva talianskeho ministerstva odzrkadlí akokoľvek, určite ju môžme pokladať za pozitívum. Keď nie pre iné, tak aspoň pre snahu niečo so situáciou robiť. Veď horšie ako to je teraz už to snáď ani byť nemôže, alebo áno?
