Diagnózou aj povolaním právnička, záľubami nadšená cestovateľka. Život ma zatiaľ viedol po osi Košice-Oxford-Bratislava-Moskva-Praha. Spolu s manželom cestujeme po nových aj starých miestach, snažiac sa navštíviť všetky pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO po ceste. Zoznam autorových rubrík: Stredná Európa, Anglicko, Škótsko, Severná Európa, Východná Európa, Západná Európa, Južná Európa, Rusko, Západná Ázia, Stredná Ázia, Juhovýchodná Ázia, Arabský svet, Stredná Amerika a Karibik, Zážitky z ciest, Kultúra, Súkromné, Nezaradené
Do švajčiarskeho Zürichu sme dorazili po celodnnej ceste naprieč Rakúskom a Nemeckom v podvečerných hodinách. Plánom bolo osviežiť sa a vybrať sa do dedinky na Zürichu, Buchenbulachu, v ktorom bývala svokrina kamarátka so svojím manželom. Čakal nás večer ukazujúci život šťastných švajčiarskych takmerdôchodcov.
V pekné slnečné májové ráno sme opustili gruzínske hory Svaneti a pobrali sa hrkotajúc maršrutkou smerom dole. Opäť sme minuli niekoľko pomaly sa presúvajúcich stád malých kravičiek, zopár dier v ceste a mnoho prudkých zákrut. Maršrutka nás nechala v meste Kutaisi.
Keďže môj muž zdedil svojho cestovateľského chrobáka práve po svojich rodičoch, ktorí sa okrem iného rozhodli ísť poňho do jazykového tábora v Anglicku autom a cestou sa zastaviť na čo najviac zaujímavých miestach, naše cestovateľské plány sa občas spoja a niekam vyrazíme spoločne. Napriek tomu, že pri svokrovcoch v názve by ste si predstavovali telenovelu plnú zápletiek a konfliktov, sklamem vás hneď na začiatku: s mojimi svokrovcami je radosť cestovať. Poznávanie ich zaujíma rovnako ako nás a program si vždy vieme individuálne upraviť tak, aby vyhovoval všetkým. V lete roku 2011 sme takto absolvovali spoločnú cestu naprieč západnou a južnou Európou.
A prišiel deň, kedy sme sa s Tureckom rozlúčili definitívne. Náš náročný tranzitný deň začal skoro ráno, letom z Ankary do Trabzonu na severovýchode Turecka. Z letiska na autobusovú stanicu, kde sme si kúpili lístok na autobus do gruzínskeho Butrinti.
Rýchle záblesky jari pretrvávajúca zima úspešne ukončila ako na Slovensku, tak aj v Rusku. Včera som zažila úplne paradoxný deň, kedy som do práce trielila v jarnom kabáte a ešte mi bolo teplo, aby som večer vytiahla všetko teplé, čo som doma našla. Spomínajúc na leto a teplo som sa v mysli vrátila až do augusta roku 2013, kedy som úspešne absolvovala povinné ponory na otvorenej vode pre získanie certifikácie PADI Open Water Diver. V chladiacej nádrži jadrovej elektrárne...
Z hornatej Cappadocie sme pokračovali do Ankary, tureckého hlavného mesta. Na tú sme si v rámci plánovania vyhradili len polovicu dňa, ktorá síce nestačila na dôkladné pozretie všetkých jej pamiatok, no nasiaknuť atmosférou tohto svojského hlavného mesta sa nám podarilo aspoň trochu.
Posledný z rubriky tipov na zimnú lyžovačku sme testovali vlani spolu so svokrovcami a síce francúzske Chamonix. Vybrali sme sa doň koncom marca, takže najväčšie turistické davy nás už našťastie minuli. Mali sme možnosť vychutnať
Naša cesta pokračovala z ortodoxnej tureckej Konye do obľúbenej turistickej Cappadoccie. Vďaka svojmu kamenému podlažiu ju jej obyvatelia od nepamäti využívali ako miesto, do ktorého si môžu svoje príbytky doslova vydlabať. Za dlhé storočia vytvorili z mesta Göreme a okolitej oblasti Cappadocie miesto, ktoré je fascinujúce a zároveň neskutočne bizarné...
Po vlaňajšej lyžovačke na Elbruse sme sa aj s mužom veľmi tešili na to, kedy naše lyže okúsia Kaukaz opäť. Po Kabardino-Balkarii sme si to namierili do ďalšej z kaukazských sestier, Karačaevo-Čerkesii a jej vychýreného lyžiarskeho strediska Dombaj.
Z našej turistickej trasy sme si spravili jednu zaujímavú zachádzku na miesto, ktoré turisti v porovnaní s inými tureckými mestami často nenavštevujú a ktorého obyvatelia častokrát ani sami netušia, aké poklady jeho okolie ukrýva. Je to mesto v stredozemí Turecka, v ktorom sa ľudia obliekajú konzervatívnejšie, turistu vítajú s nefalšovanou dávkou zvedavosti a z ktorého krásnych pamiatok sa tešia v prvom rade oni sami. Konya organicky spája staré a nové, je čistá a príjemná a napriek čulému ruchu a uliciam plným ľudí vám dá dýchať.
Po našom letnom výlete do sočinskej oblasti, ktorá v sebe zahŕňa veľké prístavné mesto Soči, prímorské letovisko Adler a hory v Červenej Poľane, sme sa rozhodli ju opäť navštíviť v zime - pozrieť sa, ako Rusko dokázalo zúžitkovať rezort, v ktorom sa konali vlaňajšie zimné olympijské hry. Priznám sa, že ešte v lietadle som dumala nad tým, čo mám vlastne očakávať. Bála som sa najmä dvojhodinových rád na vlekoch, o ktorých som počula z viacerých diskusií, no Soči po ruských novoročných sviatkoch ma príjemne prekvapilo.
Ešteže sme to z tureckého Fethiye nemali ďaleko k ďalším antickým ruinám, Turecko si už bez nich totiž akosi neviem predstaviť. Našťastie nás nesklamal ani juh krajiny a my sme mali možnosť pozrieť si nie jeden, ale rovno dva hist
V rámci jedného z výletov nočným vlakom z Moskvy na otočku sme sa vybrali do Karélie, severozápadnej časti Ruska, v ktorej v zime pekne prituhuje a noci sú tam tiež dlhšie, než by vám bolo milé. Práve preto sme Karéliu prenechali letu a vybrali sa do nej v auguste, v jednom z mesiacov, kedy môže návštevník najviac oceniť jej prírodné a kultúrne pamiatky. Poďte sa do nej pozrieť spolu so mnou!
Pokračujeme v ceste naprieč Tureckom, no aspoň pred návštevou posledných antických ruín v Turecku sa zastavíme a doprajeme si malý oddych a to v príjemnom prímorskom letovisku, ktoré má poriadne ďaleko od obrovských rezortových palácov v Side či Antalyi. Vo Fethiye zažijete miestnych obyvateľov, nie študentov, čo si počas prázdnin privyrábajú a nie su proti ani romániku so spanilou dovolenkárkou ako bonus. Nájdete tu síce aj veľké hotely, tie su však priamo uprostred rušného mesta, na nábreží ktorého kotví mnoho jácht a typická turecká pohostinnosť vás obklopuje zo všetkých strán.
Našincovi pri vyslovení názvu Samara napadne asi skôr rovnomenné auto Žiguli Samara, prípadne postava utopeného a hrozivo vyzerajúceho dievčaťa z hororu Kruh, no rovnaké meno sa v roku 1991 rozhodli vrátiť šiestemu najväčšiemu ruské mestu zvanému od roku 1936 Kujbišev a spolu s ním aj celej jeho administratívnej oblasti. Privítanie do Samary sme mali zaujímavé, keď sa nám v jedálenskom vozni nočného vlaku z Moskvy prihovoril pán od vedľalšieho stola, že vy ste cudzinci (rozprávali sme sa medzi sebou po slovensky) a idete do Samary? A môžem sa vás opýtať, prečo? Veď tu nič nie je!
V dnešnom dieli seriálu o putovaní naprieč Tureckom smerom na Kaukaz sa pozrieme do malej tureckej dedinky Pamukkale, ktorá by si žila ospalým rurálnym životom, nebyť nie jedného, ale rovno dvoch skvostov, ktoré sa v jej blízkej vzdialenosti nachádzajú, jedna priamo nad druhou. Tou prvou sú ruiny obrovského antického mesta Hierapolisu a tou druhou fascinujúce terasy zo snehobieleho travertínu, ktoré sú zároveň prírodnými kúpeľmi. Ešteže sa dajú navštíviť na jedenkrát!
Ostrov, ktorý poznajú v prvom rade motorkári a všetci fanúšikovia motošportu. Okrem toho je to jedno zo zaujímavých offshorových miest, územie držiace si historickú tradíciu najdlhšie fungujúceho parlamentu na svete. Nájdete ho na polceste medzi Anglickom a Írskom, čo vlastne celkom výstižne charakterizuje jeho štátne zriadenie: Man totiž nie je ani samostatná krajina, no ani súčasť kráľovstva.
Z jedného miesta, v ktorom sa pred nami odkrýva antická história sťa na dlani na druhé. Zo živého Canakkale pokračujeme autobusom do Izmiru. Na miestnej autobusovej stanici sme presadli na dolmus do Selcuku, mesta, ktoré sa nachádza pri stále prebiehajúcich vykopávkach antického Efezu. Neviete si predstaviť, aké rozľahlé toto odkryté antické mesto je...
Kam ďalej z tureckého Edirne? Pokojné mesto, v ktorom život plynie bez výrazných vonkajších zásahov sme vymenili za centrum, ktoré navštevujú turisti i pamätníci. Tí prví prichádzajú celoročne, nahliadnuť na vykopávky Tróje a tí d
Počas nášho študijného roku stráveného v Oxforde sme na letné dovolenky využívali typické anglické destinácie a teraz nemyslím Mallorcu či Kanárske ostrovy. Okrem Škótska sme absolvovali typický surferský víkend v Cornwalle, aj keď, samozrejme, že by sme to neboli my, ak by sme si ho neokorenili o niekoľko zaujímavých miest. Poďte sa na ne teda pozrieť spolu so mnou.
