Univerzálna tabletka namiesto jedla

V tom čase to pre mňa predstavovalo hlavne akési oslobodenie sa od domácich prác, nebola som nijaký extra jedák, takže o tom, že by mi chýbali cukríky, som vôbec neuvažovala. Na túto myšlienku som však nikdy nezabudla a čím som bola staršia, tým viac výhod som v takomto riešení začala nachádzať.Včera, keď som si pripravila plnku na koláč a pri vaľkaní som zistila, že som namiesto lístkového kúpila Linecké cesto, som sa touto myšlienkou začala zaoberať tak intenzívne, až som sa rozhodla o výhodách univerzálnej tabletky napísať.Predstavte si, aké by bolo super, keby ste sa ráno zobudili a namiesto pretekov do najbližšej mliekárne, prípravy a následnej konzumácie raňajok (a keby len to, ale ešte aj toho nešťastného umývania), by ste kľudne mohli ešte hodinku vegetiť v posteli. Obedňajšiu prestávku v práci by ste buď využili na oddych s vyloženými nohami na stole, alebo by ste sa mohli prevetrať v parku. Vlastne - obedňajšie prestávky ako také by úplne stratili zmysel a z práce by ste chodili domov o hodinu skôr. Cestou z práce by ste sa nemuseli pachtiť po obchodoch a lámať si hlavu nad tým, čo uvaríte hladným krkom na večeru. A po návrate domov by ste nemuseli stráviť polku večera za sporákom a druhú polku za drezom s horou neumytého riadu. Paráda, nie?V globále by sa mohli úplne zrušiť nielen potraviny, ale aj obchody s domácimi potrebami, aj elektroprejne by sa podstatne zredukovali. Nemuseli by ste vôbec variť, ani tráviť čas jedením a následnými procesmi, takže v konečnom dôsledku by ste mali v byte nie o jednu (kuchyňa by bola na zapitie tabletky fakt zbytočným luxusom), ale o dve (veď keď nejete, ani netrávite) miestnosti viac. Chorobnosť ľudstva by rapídne klesla a myslím, že by prestala existovať chudoba a hlad.V kine by vám nehrozilo, že vás niekto trepne po hlave novinami za to, že robíte rámus s pukanou kukuricou. Ženy, nemuseli by ste nariekať nad obezitou, podstupovať drastické diéty, cvičiť v kyslíkových stanoch, či dokonca spať zabalené v igelite. Ani by ste nemuseli behať po večeroch s tľčikom na mäso po krčmách a zháňať svojho starého :)Radosť z chodenia na hríby by bola určite väčšia, pretože po návrate domov by ste mohli plný košík v pohode vysypať do kontajnera (ešte aj tých by podstatne ubudlo) a vydýchnuť si, že ich nemusíte čistiť, krájať a variť. Do reštaurácie by ste si chodili len posedieť a nemuseli by ste sa rozčuľovať, že vám priniesli studené jedlo. Na piknik do lesa by ste nemuseli trepať pol kufra zásob a riadov, na dovolenku do Chorvátska by ste sa už nemuseli vybrať v aute napchatom konzervami (sorry, moja trauma z detstva, keď nám cestou do Juhoslávie v tej najväčšej horúčave praskla pod sedadlom vodiča zaváračková fľaša s plnenou paprikou...bŕŕŕŕ)... a tak ďalej a tak ďalej.Ja osobne by som nemusela mať depku zakaždým, keď stojím v obchode a rozmýšľam, či môj muž zbožňuje superkyslé alebo vitamínové Bonpari a potom ma zjazdí za to, že si to nikdy neviem zapamätať. A nemala by som zlé svedomie z toho, že moje deti sú schopné prežiť aj na suchom rožku. A nemusela by som raz za čas vyťahovať z ich aktoviek zhnité pomaranče :)No, povedzte, nebolo by na svete bez jedla nádherne?