Primátor na čele KDH

Júnový snem kresťanských demokratov tak môže hnutie posilniť, ale môže znamenať aj výraznú stratu elektorátu a prepad preferencií na úroveň kedysi koaličného partnera ANO. Nie je to nemožné, ak si uvedomíme, že v prípade víťazstva jedného alebo druhého krídla sa môže zopakovať situácia s odchodom „klepáčovcov“ v roku 1992 alebo „dzurindovcov“ v roku 2000, aj keď nemusí ísť hneď o vznik nového politického útvaru. Možná kandidatúra bratislavského primátora na predsednícky post by mohla hnutie ochrániť od rozštiepenia a dokonca pohnúť dopredu. Dôvodov je niekoľko. V prípade, žeby sa primátor Ďurkovský postavil na čelo KDH ani jedno krídlo, nech ich je už koľkokoľvek, by nebolo ani víťazom ale ani porazeným. Inými slovami – každý by si zachoval svoju tvár. Za súčasného rozloženia síl sa dá očakávať, že porazená časť hrdo odmietne akúkoľvek účasť v predsedníctve, čo bude znamenať výrazné oslabenie. Súčasné vedenie je už aj bez toho dostatočne nevýrazné. Primátor na čele KDH by bol novou tvárou, ale zároveň nie nováčikom v politike. Kým parlamentné voľby sú skôr voľbou strán, komunálne voľby sú voľbou osobností. Víťazstvo v hlavnom meste so značným počtom voličov v roku 2002 a opakovane v roku 2006 je pre Ďurkovského výhodou. Jeho nominácia však znamená, že teraz je Palkovo aj Hrušovského krídlo postavené pred dilemu či a nakoľko ustúpiť zo svojich pozícií.