Anna Strachan

Bloger

Počet článkov: 443
Páči sa: 2x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené

Zoznam článkov blogera

Anna Strachan

Filmovačka

Sedia v teple pred TV a popíjajú čaj z modrej škatuľky, rozumej rumanček s medom. Počujem to až sem. Krstná z rázovitej obce exceluje vo svojej ochotníckej roli. 8 hodín viem, že hrá divadlo. Nikdy predtým som o tom nepočula. Tak sedia, chlipkajú horúci čaj a trošku sa na nej smejú. Rázovitá obec sa mi zapáčila. Z diaľky biele ovečky pripomínajúce halušky. Chlapec v károvanej košeli konzumujúci žuvačku. Jesenné zmrazené svetlo približujúce nízkotatranský hrebeň. Negýčová pestrosť krepových ruží na ramenách cintorínskeho Ježiša. Stromy, bez ktorých to koncom októbra nie je ono. Naprávam si tričko, otočím dve gombičky na ňom. V hlave sa mi prelievajú slová. Zajtra pôjdem do knižnice, nech sa prelievajú ešte viac. Mám to rada, lebo vznikne môj malý film. S mojou hudbou a scenárom. A krstná z rázovitej obce má naučí poriadne režírovať. Pretože má skúsenosti.

30. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Anna Strachan

cik

Pachtí mi za pravým uchom praskot vlašských orechov. Ležia si jeden na druhom, podobné ako vajce vajcu vo veľkom košíku. Mama si ich pripravuje na koláče, to preto tak príjemne pukajú. Za oknom drgajú do seba hojdavým klesaním vo vetre, vraj zo stromov, na betón suché listy. Chce sa mi spať. Drgajúce listy ma odjakživa uspávali. A s nimi pesničky z rádia Devín a žeravý radiátor za hlavou. Pozerám na hodinky a vravím si: ale ešte ti netreba ísť spať. Byť za noci listom a drgať sa s ostatnými. Jazdiť na oranžovom chvoste líšky a šepkať jej: hijó, koník malý… Jem koláčiky starej mamy a odrazu viem, ako chutí hodváb. Hodváb musí byť z vlašských orechov. Takýto. Cukrovitý. Mäkký. Hodváb je len tvojím kúskom. Možno toto je môj sen, lebo si myslím, že som zaspala. Chápeš. Vyletela do výšok a prichytila sa ako niekomu rozprávam: no ty sa máš, tebe sa dobre ciká, aj v tomto hlbokom snehu, lebo tebe sa stačí postaviť, jantárovožltým prúdom urobiť do tohoto snehu dierku a potom sa otriasť. No pamätaj, mi dievčatá sa neotriasame. My si musíme kľuknúť a ja si väčšinou ocikám topánky. Aj šnúrky. Ale ty túto náročnosť nepochopíš, lebo vy chlapci ste takí. No mám ťa rada, aj iných chlapcov, lebo

26. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Anna Strachan

Toto nenazvem

Je doobedie. Zadymené nízkou hmlou. Hmla rušená džezovým slnkom. Slnko zastreté jedľovým stromom. Obúvam si gumené čižmy. Červená hadica vie prekvapiť, to preto. Skladám z okien kvety a zvlhčujem ich korienky. Robím to stále a dookola. Celkom ma to baví, lebo sa cítim teloposilňujúca. Vo vnútri podráždená. Dnešným ránom. Tou hlúpou jedľou. Tým tichoprovokujúcim slnkom. Dymom, ktorý je vo mne mierotvorcom. Ale dnes nie. Dnes ma provokuje. K šliapaniu peknoty. A pritom naplno sledujem a dúcham všadeprítomnú jesennosť. Pokrkvané svetlohnedé listy vedené vetrom. Ako kravaty požuvané psom. Zhnité hrušky na poli. Šampanskyšumivá chôdza mačiek po tráve. Členité zafarbenie hôr. Vôňa bylinkových čajov a sledovanie nepovrchných filmov. Sedím na bicykli. Prekonávam koľajnice. Príliš veľké štrkové guličky. Suchozemské vlny, nevýhody hornatého kraja. Prekonávam to sledovaná synchronizovanými pohľadmi čierno – bielych kráv. Tá najviac naľavo dvíha esovito zvlnený chvostík a cikanica fontánovito prúdi. Tým väčším chrobákom masíruje chrbáty. Tie menšie utopí. Cikanicu prežiaruje lúč a kvapôčky odletujú na ešteneomrznuté kvety. Je to tak neobvyklý obrázok, že musím stáť na kraji kľukatej ces

15. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Medzi nami dievčatami

Anna Strachan

Medzi nami dievčatami

Pískam si s budíkom. Vraj nás má zobudiť, ale ja už 5 minút nespím. Hlavu mám otočenú naľavo a pozerám sa na obrázok hradu v Portugalsku. Je tma, ale ja som ho už toľkokrát videla, že môžem skúmať každý detail. Žalúzie sú pozaťahované, čo nemám rada. Cítim sa izolovaná. Ako v škatuli. Ako škrečok medzi pilinami. Podráždene sa pozerám na podlahu. Papiere ámínusjedna formátov a na nich porozkladané puzzle. 1500 kúskov s veľa nožičkami. Včera večer to stavali s najmladším doneviemkedy. Našla som ich na tej dlážke sediacich. Pri svetle, ktoré mi pripomína zubárov. „To nám tu zase bude mesiac na to sadať prach?“ „Možno aj viac.“ „A inak, viete si predstaviť, že by sme mali túto izbu namaľovanú na čierno?“ „Nič by nebolo vidno.“ „Na čierno. A-s-bieeelymi-hvieeezdami.“

7. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

Kuchynské svetlo

Anna Strachan

Kuchynské svetlo

Ani neviem nad čím hútam, len vidím samu seba, ako behám po celom dome s prepolenou cibuľou a neviem, kam ju odložiť…..je jasno, v kuchyni aj vonku a my s mamou sa rozprávame. Medzitým si naberám do taniera kelovú polievku a pokukujem po užtrochusfarbených stromoch za oknom, ktoré by nebolo nevhodné umyť. Rozoberáme moju tvrdohlavosť. Rannú, aj tú ostatnú. Škľabím sa. „V 99 percentách ťa počúvam. No nie je to tak?“ Vraví mi, že nedotýkajte sa mojich kruhov a ak, tak mi dajte týždeň dopredu vedieť. Smejem sa, lebo je mi to smiešne, je to vskutku pravdivé (len v niečom), takže neviem, či by som sa mala až tak smiať. Voľáko sa zaseknem a odrazu voľáko precitnem a objavím sa na ceste do obchodu. Len v mysli. Bolo to včera, keď bola už skoro tma a ja som skoro utekala, aby som kúpila večeružgumenné rožky. Na bielej čiare uprostred cesty žiaril gaštan. Akoby novonarodený. Celkom lesklý. Chcela som si ho uchmatnúť a dať do vrecka. A byť šťastná s gaštanom. Lenže prišlo auto a gaštan sa rozpukol. A gaštan som nemala. Puká mi v hlave a mama mi vraví, že je to moja vina, lebo som tvrdohlavá. A ja jej vravím, že viem, že mi to povedal ráno aj ten FajnDoktor a to len zbadal občasnú vr

6. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Korčuliarske topánky

Anna Strachan

Korčuliarske topánky

Poviem Palovi, nech si prinesie korčule. Možno sa na tomto jazierku budeme v zime korčuľovať. Dnes je pokryté rastlinou, ktorá sa kupuje práve do jazierok. A na rastline sú žlté lístky. Naturálnekrikľavé. Možno sa mi podarí vyčarovať na jazierku 2x2 metre trojitého salchowa, ale to asi ťažko. Podávam mame kvet. Sadíme a presádzame kvety. Z jamky do jamky. A myslím na to korčuľovanie. Asi nie na našom jazierku, ale na niečom väčšom. Na nejakom zastrčenom rybníku medzi rybníkovými rastlinami. V podstate by som sa ani nemusela korčuľovať. Len by som tam prišla, kľukla si na breh, napravila si jednopalcové rukavice (MadeInMojejStarejMamyDom) a smiala sa na našom psíkovi, ako sa šmýka po rybníku a vôbec si neuvedomuje komickosť šmykľavosti svojich labiek. Keby slnko zachádzalo, povedala by som matersky: poď pes, musíme ísť, lebo ocko sa bude báť. Vyštípala by som mu červené neexistujúce líca a skákajúc cez zamrznuté kaluže by sme išli domov, pričom by som cestou možno niekde stratila korčule, lebo to sa pri utekaní niekedy stáva.

5. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Pohyblivý sviatok

Anna Strachan

Pohyblivý sviatok

Spomínam si na žlté kvety pri plote na ružomberskej stanici. „Však sú tie žlté kvety pekné….“, vravím Petrám. „Tá burina?“ Reflexne sa mi vytvorí úsmev…Už je tak, že slnko zapadá a manželky šikujú svoje deti v kočíkoch a na trojkolkách domov. Obchody sú už pozatvárané. Všetky tri máme nosy nalepené na skle a pozeráme sa dnu. Do obchodu. Naše nazeranie mi pripomína rozprávku o londýnskych deťoch čakajúcich na Vianoce. „Pozor, moja, pozor!“ Valí sa na mňa pani s plným vozíkom kapusty. Petra ma zachraňuje a pani veselo vezie svoje kapusty preč. Sedíme vo vlaku a lentaksarozprávame. Za oknami utekajú listnaté stromy popri ceste ako stužka, deti na bicykloch a chcené teplo v rozsvietených oblokoch. Hmla sa vypočítavo približuje a je naozaj pekná. Hmlovitá.

3. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

Anna Strachan

Na ihrisku

Zjojkneme nad snehom. Ktorý sa topí na jazyku. Zjojkneme nad mrazivým trblotom , ktorý tak bolí na čele v zime, v ľahu pri drevených sánkach. Jojkám nad filmovou atmosférou uprostred na ježka vykoseného ihriska. Lebo ležíme na podložkách a spejeme k rovnosti našich brúch. Oddychujeme medzi jednotlivými sériami cvikov. Dychčíme do tváre lístkov odviatych zo stromov, ktoré nám šteklia tvár a my sa tak - všelijako chichoceme. Chlapci bežia stovku a pokukujú……Oddychujeme a sledujeme rozmazané krížne dráhy stíhačiek. Ani nehukocú, len tak letia….Privrieme oči a sledujeme. To, na čo myslíme. Smiechovrava pripomína kúpaliská. Ošpliechané farebné lopty, ktoré sa ľahko prepichnú. Nanuky a zmrzliny. Alebo cirkus a ružovú cukrovú vatu. Jarmok a kolotoče. Oného(srdiečko) a tých malých s modrými nechtami a ústami….“maminka, mne neni, neni zima….“ Už sa s podložkami zbierame. Vietor nám babre pokazené vrkoče. Chlapci (15) pokukujú…jedným očkom….škoda, že sa už, ako kráčame popri nich, neštucháme a nechichoceme….to už ušlo…my dievčatá máme už 18….

29. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Anna Strachan

Bazén

Voda len tak zurčí….keď otočím kohútik a pustím vodu. Pomaly si umývam ruky, smejem sa na svet za zrkadlom a napúšťam vodu. Do vane. Žltá kačička na okne ma rozradostí. Chcem ju zapeniť, odpeniť a nechať plávať. Pláva kačka na jazere….Až sa mi nechce porušiť svet spenenej peny a kačací bľabot žltého plávania….Niečo ma vábi. Mením sa na vodnára. Vodymilovníka. Chlóruvoňačky v bazéne. Preto si v kúpeľni ukladám do ruksaku uteráky. Tie veci ostatné. A fén, o ktorom viem, že ho nepoužijem. Hľadám brata a ideme. Cez semafory, cestu a popri plotoch, za ktorými voňajú jesenné ohne. Je teplo. Je jasno. Je postletne. Ale už. Ohne príjemne škrabkajú nosy, až príde koketné hapčí…

28. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Nebiarovi a synovi

Anna Strachan

Nebiarovi a synovi

Zabudla som. Správne. Zamotaná v kráse, opantaná výpotkami ženšenubroskyne kráčam s tebou. Ale nevnímam ťa. Nepočúvam, čo mi hovoríš a ty si aj tak láskavý. Neskrývaš sa a neunikáš (ako ja ). Som povznesená a núka sa mi – buď nadnesená. Ukázal si sa mi dnes. A ja som si hovorila – cítim jesenný dym. A výzvu ranej jesene v ňom. Milá výzva a trochu šedivá. Ako hmla, čo klesá a vytvára šepot vtákov nad jazerom. Zbieram triesky dreva, ukladám ich a ukladám, naše zviera s dlhým jazykom mi líže uši a na stanici píska vlak. Ľudia kráčajúci okolo pozerajú. Chlapec v rozmedzí 14 – 17 rokov nám kladie do schránky čerstvý Kauflandleták. V žalúdku mi vadí acidofilné mlieko. Aj v ňom ťa vidím. Georgíny sa chvejú. Muškáty sa skláňajú. Letí, letí okolo Zuzka na bicykli. Pripravujeme sa na jeseň. Možno aj na blízky vzostup plynu o 20%. Chystáme si teplé paplóny. Ukladáme na koláč jabĺčka. Zapaľujeme sviečky a inak je tma. Malé ohne. Len medzi nami. Letím, letím na bicykli ja. Maľujem kolesami osmičky. Nebo ako zákvas sa sfarbuje. Tak všelijako. Deti hádžu do koruny stromu palice. Aby skĺzli na zem gaštany. Za oknami zažínajú lampy. Lampy rôznych druhov. Iste aj z Ikey. Majú tam vraj zľavy. – to

21. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 348x
10

Anna Strachan

Taký výlet

„Keby som mal tridsaťtisíc, kúpim si snowboard, skialpinistické lyže a ….“ „To by ti nevyšlo. Keby som mala tridsaťtisíc, tak cestujem. Počúvajte, veď to nie je až tak veľa.“ „Keby som mala tridsaťtisíc, kúpim si takýto (urobím rukami kružnicu) rubín. Ale to by mi nevyšlo. Tak by som si kúpila sadu zlatých hrubých retiazok. Niežeby sme ich neznášali.“

16. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Anna Strachan

Premeny

Sme sa vrátili. Ja a moje nohy. V septembrovej dvadsaťtrianiečo hodine. Mesto šumí a žblnká inak ako fontána Metamorfózy. Mládež sa mení mesiacmi. Možno týždňami. Sme spolu počúvali. Rozprávali. Ja a moje nohy. „Zafajčíme si moje nohy? Ani nie tyčoomneveľavieš“…Sedeli sme a zdalo sa nám o Krstnom otcovi. Neopodstatnenosť (pseudo?)kožených priestorov na sedenie. Celkovo sme vpíjali rozhovory. Tam prítomné. Sŕkajúc jahodový džús s guľôčkami ľadu. Hovorí sa tomu kocky. Ejha, náš malý Igor. Na zédéeš konvenčný. Dnes mu volá z trička Tiso a nenežný look. Nepôsobila som kedysi sťa cigánčatko? Vedieme literárne rozhovory. Naše. Na ceste domov. A nie sme umelkyne. Len také dievčatá. A možno budeme. Navždy (literárne) dievčatá. A ja taká maličká. Nefičím na rastlinkách. Len na Nebiaroch. Ideme spať. My – ja a moje nohy. Čo sa toľko naputujú pri upevňovaní pravdy. A ozaj nemôžu fičať na rastlinkách. Nebiari sú ale senzační. Rastlinky nepotrebujeme. Ani hubový čajík. Lebo „pútnik s prázdnymi vreckami zaspieva zbojníkovi do tváre“ Dobrú noc, premeny….(možná nebiarka)

9. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 954x
6

Anna Strachan

Koniec leta

Už možno stačilo toho leta. Možno nebolo prospešné. Myslím počasím a ono to ani tak nevadilo. Ale máme ho dosť, hoci býva famózne. Už začali na mňa padať ranojesenné listy. Červené a veľmi maličké. Z kvetináča. Zo španielsky červených muškátov. Padali mi na kúsok nôh a potom na zem. Presne práve vtedy, keď som liezla cez toilette okno dnu, lebo som nenašla v natourčenom poháriku kľúče. Možno na môj chrbát mierili fagani gumipuškou. No som ja zbojník? Záchodová misa sa stala prúžkovanou. Odraz prachu ciest z mojich topánočiek. A vošla som dnu a prišla mama z nákupu. Spolu sme sa parili v pare parených buchiet a menili si navzájom milé slová v sprievode digestora. Čarovné až príliš. Viem, že jej je nostalgicky.(Mame). Za očným kanálikom má možno slzu. A možno (istotne) jej chýba Terezka. Malá – veľká. Naša. Že to tak býva, veď (mami) už možno stačilo toho leta. Léta detskosti.

8. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Anna Strachan

September

Mojou obľúbenou je S´arpre per te il mio cuor zo Samsona a Dalily. A potom nezabudnuteľná Casta Diva. Majú v sebe zvláštnu hĺbku, pripomínajú mi emocionálne veľmi silné fado. Teraz, keď mám brucho plné palaciniek a hrachovej polievky, do ktorej som PoPrvýKrátVživote zvládla urobiť záprašku, nechce sa mi robiť nič, čo sa odo mňa očakáva a čo od seba očakávam ja sama. Včera som o takomto čase stúpala po schodoch na vrchol nadkoľajničného mosta a vstupovala do spoločnosti muža stredného veku, v maskáčových nohaviciach s igelitkou Koruna – tradične najlacnejšia alebo tak nejak. Po desiatich minútach fučania za mnou ma dobehol. „Ale nám páli to slniečko. Až sa nám sandálky lepia s asfaltom.“ Potom ma obišiel, igelitka sa mu vo vánku batolenecky vlnila a už som počula len čapot vyčaptaných šľapiek. To je začiatok septembra. Tohtoročného.

7. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Anna Strachan

"manky biznis"

Karlsruhské (?) husi nám v jednotke letia ponad hlavy. Vzbudzujú vo mne rozvahu. Akoby vraveli – všetko má svoj čas…Kukám okolo na dozahryznutiazelenú trávu a chcem vidieť kvety, ktoré tam nie sú. Zámok vyzerá v jasnom slnku príliš biely. Nepevný. Kopnem ho a on spadne, myslím si. Dotvára atmosféru sviežosti. Čakám na ostatných a som diváčkou modelky , čo mení výrazy tváre . Tak, ako si to želá pani pred ňou. Farebná dodávka je pootvorená a podkušiteľský vietor ukazuje šatky a šaty umiestnené pri dverách. Fotograf šťuká, tí ostatní ľudia od fachu len pozerajú na modelku a rozhadzujú rukami. Všímam si veľa tehotných žien a žien s veľa deťmi. V háemku mama černoška rozkladá a zrakom prirovnáva nejaký chutný úpletový komplet na vrchu s opicou k postave jedného z dvoch lietajúcich černoštiat. Vyberajú hračky, brechajú a mňaučia. Cestu v nimi vytvorenej zoo im narušia nezvieratá. Magazínovo vyzerajúci chlapci a dievčatá. Pusy im veľmi melú, vyťahujú ružové volánové oblečenie. Chlapec pozerá na šaty a potom na zadok dievčaťa. S bočným nevypovedaným úmyslom sa uškrnie, dievča zatrasie hlavou, neónové náušnice sa akoby rozkotúľajú po jej krku, zakloní ju a znalecky povie:“ Ja, das ist coo

5. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

reklama

Jednou nohou ešte vo VW

Anna Strachan

Jednou nohou ešte vo VW

Terezka tvrdí, že odkedy je v Badensku, „kaky“ jej smrdia inak. Fenomenálny postreh. Prešli sme nepatrnými kúskami krajín. Oblastí v nich. Zlúpili sme pomarančovú kožu s postrekom „tam je to tak a jedna tetka povedala“ a vyšantili sa v šťave jadra. VW miláčik to zvládal hravo. Niektorí z nás potrpeli a museli hltať aj migeu rapid… Teraz sme doma a časy sa pomenili. Ale veci nie. Rovnaké, len máličko odlišné. Kúsok duše, ktorý nechceme zmeniť. Náš domov a rovnaký hukot práčky a hlasy susedov, ktorých nemusíme vidieť, no poznáme ich. Rovnaký fialkový nádych najdolnejších častí dolných končatín, keď telo je pokojné a dušiarstvo naplno pracuje pri pc. Cesty sú v rýchlosti pokroku dosť dávne. V nás nadovšetko prítomné. Nikýmnevezmúci okamih dejín našich životov…

23. aug 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

V trištvrte a pol dňa.....

Anna Strachan

V trištvrte a pol dňa.....

….vonku svieti – zapadá slnko. Skontrolujem si konto. Zbadám pred určitým podnikom neurčitých punkerov. Vyčesané deti. Nemyslím, že je niekto z nich dospelý. Opité deti čakajúce na koncert. Obíde ich vláčik vezúci turistov obdivujúcich skvosty mesta. Kamerujú chodcov. Chodci kamerujú vláčik. Pod sklenenou skrinkou s parte sedia deti a čakajú na svoj koncertný čas slobody. Nadávajú. Kričia. Budia pozornosť. Je ich čoraz viac.

20. aug 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Anna Strachan

Volgovo

Nechcela som tak vyzerať, v myšlienkach som sa široko usmievala, ale vyzerala som… “Prečo si taká smutná?“ (spýtal sa ma akýsi muž v strednom veku) Úsmevnosť sa rozdvojila. Pobavená duológia. Kúsok z nej (aj) na mojej tvári. „Ale ja nie som smutná…“ „Vyzeráš tak….“

18. aug 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Anna Strachan

Divoký západ

Prechádzam dnes cez včerajšok a silno uvažujem nad slovami, ktoré som počula. Niektoré slová ma silne poznamenajú. Po(p)učia. Naučia. Zbieram v záhrade georgíny a kombinujem ich s lístkami zelenej rastliny, možno kriaku. Farby vonkajška sú skoro krikľavé, vanú mi do očí spolu s vypršaným akoby horským vzduchom pod do modra svietiacim nebom. Svieti pozitívne vypaľujúcou žiarou. Zbieram tie georgíny a svojimi šup – šup pohybmi vytváram pristávacie plochy, letiská pre zmiešané kvapky dažďorosy. Malé boeingy mi chcú dodať tvorivosť, ktorá mi chýba pri kombinovaní kvietkov do zelenej vázy. Nie, nie som kvetinárka. Ale teší ma kombinovanie. Nielen kvetov. Všetkého, čo existuje a ja tomu uverím. Porozumiem…vzniká príjemný bačovský guláš.

9. aug 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Anna Strachan

Familiaris

Vstávam zo stoličky a hľadím na melón. Z neho vyteká slabočervená vodička. Nemusím sa naháňať, len niekedy a to dosť často zdvihnúť nepekne volajúci telefón a predstaviť sa. Kyticu kričiacofialových kvetov spolu so zelenými lístkami dostala NajMladšia. Dnes odchádza so svojou výstrojou. Keď prší. Ostávajú po nej tie krásne kvety vo vázičke a jedna nedojedená palacinka. „Zobrala si si jabĺčka? A toto nechceš?“ Pookriata sviežosťou daždivej vlhkosti na vlastnej koži a niekde v bunkách tela sledujem NajMladšiu a mamu. Mama sa pýta. Ubezpečuje. Chce si byť istá všetkým zabezpečením NajMladšej. Ako by som chcela byť raz taká a zachytávam v sebe pohnútky ako viem, že taká niekedy som. Nemám to ešte v sebe úplne zabehnuté. Nie je mi to skutočne vlastné, ale už mám k tomu blízko(sť).

5. aug 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
13

reklama