Som chlap odvedľa. Zoznam autorových rubrík: Zápisky medveďa, Skromní služobníci kníh, Varíme s medveďom, Medveď mudruje, Kapitolky z tanca a baletu, Neďeľná chvíľka poézie, Poviedka na Nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Nerozumiem ako je toto možné. Jedno z mojich najobľúbenejších jedál a na našom blogu nie je jeho recept. Za šesť rokov nás nenapadlo, že by sme ho mohli zverejniť. A nenapísať ho, by bola chyba. Dusený kel je ten typ jedla, ktorý buď milujete, alebo neznášate. U nás doma ho milujeme aj keď ho často nevaríme. Je to vlastne ,veľmi jednoduchý eintopf s mierne dlhším časom úpravy, ktorý sa presne hodí do tohoto ročného obdobia.
Je to ako starý stokrát obohratý scenár. Vždy sa opakuje a vždy je rovnaký. Je o ľuďoch, ktorých stretávam a o tom, ako zasahujú do môjho života a rozsvecujú ho každou jednou minútou. Nikto predsa nie je ostrovom sám pre seba. Potichu si myslím, že taký samotný a opustený ostrov nedokáže ani žiť, možno len prežívať. A to je málo. Veľmi málo...
Hoci leto už definitívne skončilo, na farmárskych trhoch a priamo u pestovateľov sa ešte dajú kúpiť posledné kusy letnej zeleniny. V tomto čase je plná vôní a chutí a jedlo z nej je naozajstnou rozlúčkou s letom. Dnes na blogu teda pripravím posledné letné jedlo, a potom sa už jeseň nadobro usídli nie len za oknami, ale aj v našej kuchyni. A pretože toto leto bol môj najsilnejší zážitok dovolenka v Turecku, nechal som sa inšpirovať práve tureckou kuchyňou.
V občasnej rubrike "Viem čo jem", v ktorej som sa venoval najmä raňajkám, mi chýba jedna základná vec. Nejaké chutné pečivo. Je pravda, že použiť môžeme aj úžasný Mackov chlieb, alebo niektoré z placiek, ale ja aj tak stále premýšľam nad nejakým chutným pečivom na nedeľné raňajky. Výsledkom sú dnešné dva recepty a pečivo sa do omrvinky zjedlo na jednej grilovacej párty. Dnes si teda pripravíme celozrnné bagetky a bezlepkové keiserky.
Tento recept má korene v tradičnej čínskej aj indickej kuchyni. Nejde o žiadne veľké čarovanie s ingredienciami, skôr o trochu zvláštny a veľmi prácny spôsob prípravy kuracieho mäsa pred jeho tepelnou úpravou. Najčastejšie sa mäso obaľuje v rôznych pikantných cestíčkach a vypráža, ale ja som sa rozhodol kuracie lízatká upiecť a zistil som, prečo sa oplatí s týmto receptom toľko babrať.
Mnohí o tom nevedia, ale v Bratislave sa každý rok v septembri organizuje Filmový festival Inakosti. Teda filmový festival, na ktorom sa premietajú filmy s gay, lesbickou, bi a trans témou. Pre článok o varení to asi nie je veľmi dôležitá informácia, a preto ju treba doplniť o niečo dôležité. Už tri roky zabezpečujeme občerstvenie na bufetové stoly, ktoré sa podáva na slávnostnom otvorení festivalu. Objednávka je vždy rovnaká. Treba zabezpečiť nejaké jednoduché nenáročne konzumovateľné jedlo, ktoré by mohlo ochutnať tak 50 ľudí.Každý rok teda pripravujeme nejaké drobné pochúťky, ktoré sa dajú zjesť bez použitia akéhokoľvek riadu a snažíme sa zostať tématický. Veď posúďte sami.
Turecko je krajina, o ktorej neviem takmer nič. Hanbím sa za to, ale je to tak. Jediné čo sa mi s Tureckom spája je pár informácii z dejepisu, v ktorých sa hovorí o tom, ako nás turci napadli voľakedy dávno v stredoveku. No a to je žalostne málo na to, aby sa človek pripravil na návštevu najvýchodnejšej krajiny Európy. Vlastne mi napadá ešte pár slov našich politikov o tom, že Turecko v EÚ nechceme a že nechceme ich mešity a minarety. Ale kto by už pre Boha veril politikom a ešte aj ich výroky ťahal do článku o tureckej kuchyni. A na tú som bol naozaj zvedavý a tešil som sa na ňu. Turecko je predsa len jedna z krajín stredozemného mora, ktorých kuchyne sú rad radom úžasné, plné voňavých korení a zeleniny.
Keď som pred tromi týždňami varil zo zbytkov, priznal som sa, že to určite nie je poslednýkrát. Je to najmä preto, že varenie zo zbytkov je zábavné a pomerne kreatívne. Ale to čo ma najviac baví, je to, že varenie zo zbytkov je v plnej miere vec nás amatérskych kuchárov. Vlastne je to taká maličkosť, ktorá nás úplne svojbytne odčleňuje od profíkov. Tí si totiž v žiadnom prípade nemôžu dovoliť použiť pri tvorbe svojich menu zbytky. Takže varenie zo zbytkov je v každom ohľade čisté domáce varenie. A to je presne to o čom je aj tento blog a čo ma naozaj baví.
Oliver má päť rokov. Oliver by mal na narodeniny dostať tortu. Nejakú super tortu pre päťročného chlapa. Oliverova mama sa chystá, že mu tú tortu objedná. Lenže všetko má malý háčik. Zabudol som vám povedať, že Oliver je celiatik. Medveď má štyridsaťsedem rokov. Medveď už asi trištvrte roka lieta po webe, čo to dá a študuje všetko, čo nájde o tom, ako spraviť poriadnu tortu. Nie len takú obyčajnú ako robieva vždy. Medveď by chcel skúsiť niečo dostatočne veľké a dostatočne zložité. Lenže všetko má malý háčik. Medveď potrebuje niekoho, pre koho by tú tortu mohol pripraviť. A hlavne, ten človek musí byť dosť odvážny, pretože ide do rizika, že namiesto torty bude na konci len sladká neforemená kopa a ani tá sa nemusí podariť.Oliverova mama odvážna, naozaj je a súhlasila. Myslela si, že Medveď jej preukazuje nejakú službu, že sa obetuje a vôbec si neuvedomila, že obetovať sa bude predovšetkým ona a jej kuchyňa, ktora bola konci komplet celá od čokolády.Takže Oliver mal svoju tortu, Medveď si to konečne skúsil a vy máte túto nedeľu čo čítať.
Vyzerá to, že s tým koncom leta to nebude až také horúce, ako sa snažili predpovedať meteorológovia najprv v júli a potom v auguste. Podľa ich posledných predpovedí majú byť dokonca aj september a október veľmi teplé, ale kto sa v tom už dnes vyzná. Ja sa každopádne teším z teplých dní a z toho, že vám môžem konečne priniesť nejaký letný recept, ktorý sa aj naozaj hodí k počasiu, čo je za oknami a nebáť sa, že pri predstieraní leta dostaneme všetci spolu zápal pľúc.
Pečené papriky sa v najrôznejšej forme objavili na našom blogu už mnohokrát. Naozaj ich často používame v kuchyni a ich vôňu považujeme za jednu z najpodmanivejších kuchynských vôní. Dnešná úprava je vlastne zaváranie pečených paprík na zimu a je pravdou, že keď si v zime papriky otvoríte, zavanie na vás z pohára leto. Ja som ich však zavárať prestal. Nie že by sa mi nechcelo, ale vždy keď som pár pohárov pripravil, do mesiaca boli fuč. Preto vám dnes ukážem len formu prípravy, ktorá v chladničke vydrží také dva týždne. (Kecám. Ešte nikdy nevydržali dlhšie ako týždeň).
Po piatich rokoch písania receptov, sa niekedy inšpirácia hľadá veľmi ťažko. Vyťahujem svoj zošit s receptami, kuchárske knihy, na internete vyhľadávam blogy a stránky slávnejších kolegov z celého sveta a nič. A niekedy to príde ako blesk z jasného neba, keď to ani nečakám. Pred pár týždňami mala priamo tu v diskusii Čvirová nápad, že by som mohol skúsiť nejaké recepty na spotrebovanie zvyškov. Podľa mňa je to výborný nápad. Sú to temer presne dva roky, čo sme túto tému skúsili prvýkrát. Dnes sa k nej vrátime a ja už teraz môžem sľúbiť, že nie naposledy.
Minulý týždeň ste si mohli odpočinúť od šalátového ošiaľu, ktorý ma prepadol toto leto, ale dnes sa pekne krásne k slávnym šalátom vrátime. Prečo vlastne jesť šaláty? Na Slovensku máme s konzumáciou čerstvej zeleniny, oproti ostatnej Európe, stále trochu problémy. Nejeme jej toľko, koľko si odborníci myslia, že by sme mali. Väčšinou jeme šaláty len ako doplnok k hlavnému jedlu a len približne 30% obyvateľstva si zvyklo konzumovať veľký šalát ako samostatné jedlo. Nikoho určite neprekvapí, že sú to v absolútnej väčšine ženy. Šaláty sú pri tom naozaj mimoriadne zdravé a telu prospešné jedlo a odborníci tvrdia, že veľký šalát ako samostatné jedlo, by sme mali konzumovať aspoň päť krát za týždeň. No tak sa už nezdržujme štatistikami a poďme na to.
Priznám sa až som sa trochu preľakol. Napadlo mi, či som to predsa len neprehnal. Veď vonku zúri jeseň a ja vás už druhý týždeň nútim tváriť sa, že je leto. Aj Čvirová sa v minulej diskusii priznala, že je prechladnutá. Dnes teda prerušíme pripravenú letnú sériu "Slávne šaláty" a spravíme si jeden absolútne zimný recept. Na zohriatie a na načerpanie síl, k prekonaniu neustále daždivého počasia.
Rozhodol som sa, že budem neústupný a tvrdohlavý. Tí čo zariaďujú počasie, si stále nevšimli, že v kalendári je júl a nie október a ani môj minulotýždňový recept im to nepripomenul. Možno, že Cézar šalát sa im nezdal až taký letný (predsa len obsahuje majonézu), takže v dnešnom recepte pritvrdíme a priletníme. Tak zhodiť deky, vyliať ten horúci čaj s medom a skúsime ich spolu presvedčiť, že teraz naozaj má byť leto.
Aby som citoval klasika: "Tenhle způsob léta, zdá se mi poněkud nešťastným". Potrebujem si nejako doplniť jeho deficit a tak trochu ho zošťastniť, a preto som sa rozhodol, že si do mojich nedeľných varení zaradím "slávne šaláty". Šaláty totiž už od detstva milujem a vždy sa spájali najmä s letom. V mojom detstve sa totiž zelenina predávala naozaj len sezónne a všetky tie veľké misy plné sladkých, šťavnatých a chrumkavých kúskov sa jedli hlavne na jar a v lete. Možno si hovoríte, no čo už je toto za varenie, nakrájať, nasekať, namiešať zamiešať... Možno máte pravdu, tak si k tým slávnym šalátom vždy priravíme aj nejakú maličkosť, ako inak v prísne letnej atmosfére.
Opäť sa vraciame k téme, ktorá ma tento rok naozaj zaujíma. Aby som sa zbytočne neopakoval, jej prvú časť aj s vysvetlením môžete nájsť tu. Faktom je, že dnes oveľa viac ako pred rokom čítam, z čoho je potravinársky výrobok vyrobený a nestíham sa čudovať. Načo sú v niektorých potravinách nezmyselné prísady? Stačí si zadať jednoduchú úlohu "uvarím pre celiatika" a začať čítať etikety a zistíte, že ani guláš neuvaríte tak ako ste boli zvyknutí. Od začiatku je jasné, že bude určite bez múky, koniec koncov taký je najlepší, ale z ingrediencií musíme vyhodiť aj horčicu a kupované zavárané lečo (napríklad). No a mäsové výrobky? To je snáď úplné peklo! Bezlepkovú šunku dnes už súkromní mäsiari ponúkajú celkom bežne, ale tá cena...
Dnes sa po dlhej dobe znova pozrieme do kuchyne starých mám. Možno ste si už zvykli, že v kuchyni u starej mamy vždy varíme za gastráč. Dnes z toho gastráča zostane ešte poriany kus. Najmä ak to bude ako u nás, keď čerešne naoberal Macko sám v Banskej Štiavnici. Doniesol misu krásnych sladkých čerešní a moja mama si pri pohľade na ne spomenula na recept, ktorý jej rozprávala staručká suseda. Väčšie halušky z nokerlového cesta, ktoré je pomiešané s čerešňami. Je to síce len strohý popis, ale uznajte, že je to výzva. No a presne takto vznikol jednoduchý a rýchly recept, ktorým spravíte radosť všetkým tým, ktorí majú radi sladké jedlá.
Pestovatelia hlásia, že úroda cukín budte tento rok obrovská. V tom prípade nebude na škodu pár ich naoberať aj menších a skúsiť z nich uvariť nasledujúci recept. Menšie kusy cukín sa k plneniu hodia viac ako tí obrovskí, na konci leta dorastení obri. Z nich si môžete spraviť napríklad cukinový koláč. Plnené cukiny sú u nás doma veľmi obľúbené. Plníme ich všetkým možným. Dnešná plnka bude inšpirovaná chuťou tza-tziky.
Tak sme to stihli na poslednú chvíľu a ja som naozaj rád, že sme to stihli. Dopadlo to podľa mňa výborne a špargľa určite prenikla hlbšie do našej kuchyne a jedálnička. Takže sa už teším na budúcu sezónu. Doteraz som vždy robil iba špargľový krém. Je to výborná polievka, ale po tom, ako som ju spracoval v nasledujúcich dvoch receptoch, si už plánujem, čo všetko s ňou vyvediem o rok. Aj tu na mojom blogu má špargľa premiéru a ja ju tu vítam naozaj veľmi srdečne.
