Som chlap odvedľa. Zoznam autorových rubrík: Zápisky medveďa, Skromní služobníci kníh, Varíme s medveďom, Medveď mudruje, Kapitolky z tanca a baletu, Neďeľná chvíľka poézie, Poviedka na Nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Myslím, že všetky recepty so špargľou, ktoré sme na našom blogu uverejnili, boli bezmäsité. A asi by to aj tak zostalo, keby sa v našej kuchyni nestretlo naraz niekoľko kvalitných, čisto slovenských ingrediencii. Tou najdôležitejšou bolo asi kura z voľného domáceho chovu. V skutočnosti je chuť takéhoto kuracieho mäsa s "kuraťom z Tesca" neporovnateľná.
Zelená špargľa je skvelá a ja ju mám ešte oveľa radšej ako bielu. Keďže sezóna stále trvá, pripravili sme na dnes ďalší špargľový recept. V kombinácii s polentou je špargľa výborná a pridaním jarnej, sladkej, voňavej mrkvy vzniklo chutné ľahké jedlo.
Tofu u nás v kuchyni používame pomerne často. Receptov s ním, ako hlavnou ingredienciou, je však na našom blogu pomenej. Aj téme vegánskej kuchyne sme sa venovali len niekoľkokrát. Dnes sme pripravili niečo ako slávnostný vegánsky obed, v ktorom hlavnou ingredienciou je tofu. Jeho skalný odporcovia tu dnes nájdu aspoň recept na výbornú cibuľovú omáčku, ktorá sa hodí napríklad aj ku grilovaným, či pečeným mäsám.
Každý rok na Veľkonočnú nedeľu prinášame nejaký jednoduchý a nenáročný recept. Vo všetkých domácnostiach je už naozaj všetko pripravené na slávnostnú večeru a vymýšľať nejaké zložité varenia sa nám zdá zbytočné. Dnes sme sa teda rozhodli predstaviť vám náš obľúbený, rýchly, nepečený, super jednoduchý zákusok, ktorý chutil zatiaľ úplne každému, kto ho ochutnal.
Receptov, ktoré by boli inšpirované mexickou kuchyňou u nás na blogu veľa nemáme. Občas niečo s fazuľou a paradajkami, ale fakt je toho málo. Toto mexické kura nás oslovilo pri prezeraní webu. Najviac sa nám páčilo použitie dvoch pre mexickú kuchyňu veľmi typických ingrediencií, a to horkej čokolády a chilli. A spojenie to je naozaj veľmi vydarené.
Špargľa je ingrediencia, ktorú v našej kuchyni musíme privítať každý rok. S kamarátkou si potom píšeme, že už začal Spargelzeit a vlastne tak trochu súťažíme kto bude prvý. Dnešný recept je voľne inšpirovaný francúzskymi gratinovanými zemiakmi. Tam sa však používajú surové zemiaky. My sme to celé trochu viac poslovenčili.
Vnútornosti u nás varievame naozaj zriedkavo. Len niekoľko krát do roka. Jazyk, ktorý napriek tomu, že sa jedná o sval k vnútornostiam patrí, sme varili po prvýkrát. Hneď na úvod treba povedať, že je to pomerne špecifická ingrediencia. Ak ste už niekedy varili srdce, tak na rozdiel od neho jazyk aj po uvarení zostal tak trochu akoby gelovitý a to asi nebude vyhovovať každému. Nič to však nemení na skutočnosti, že sa jednalo o veľmi delikátnu štruktúru, len nepodľahnuť predsudkom.
V krajine, kde je neprofesionalita tak neuveriteľne vypuklá na absolútnej väčšine miest až po tie najvyššie samozrejme nie je dôvod, aby sa tento trend vyhol politológom. Vyzerá to, že ešte aj po voľbách sú politológovia stále len súčasťou predvolebného boja, ktorého som sa pre vlastnú pohodu a zdravie rozhodol nezúčastniť. Tých pár správ, ktoré sa ku mne cez bariéru dostali, mi dalo za pravdu. Nebolo o čo stáť.
Ani neviem, kedy ma tento recept napadol. Plnený kelový list máme naozaj veľmi radi a pripraviť ho v nejakej obmene, bola taká malá výzva. Potom, keď som na farmárskych trhoch videl tú veľmi peknú kelovú hlavu, tak sa mi to nejako celé pospájalo a vzniklo toto jedlo. Nenaplníme len jednotlivé listy, ale celú kelovú hlavu naraz.
Minulý rok v novembri sme sa rozhodli vylúčiť z nášho jedálnička bielu múku. V skutočnosti to vôbec nie je také jednoduché, pretože biela múka (podobne ako cukor) sa nachádza skoro vo všetkých priemyselne vyrábaných potravinách. Dokonca aj v mnohých tmavých chleboch a pečivách. Tesne pred Vianocami mi kamarát poslal recept na takzvaný Írsky chlieb (niekde ho volajú sódový). Pre mňa to bola úplná novinka. Ale google ukázal, že tento recept je snáď všade. Vyskúšali sme ho a odvtedy ho pečieme pravidelne najmenej raz do týždňa a skúsili sme už aj niekoľko jednoduchých variácií.
Medvedí cesnak je zdravý. Krásne o tom píše Veronika vo svojom článku. Ale to nie je to najdôležitejšie. Medvedí cesnak je úžasný, chutný a u medveďov ho máme veľmi radi. Až mi je čudné, že u nás na blogu ho nájdete len v dvoch receptoch tu a tu a tie sú už poriadne staré. Musíme to nejako dobehnúť, a preto ho dnes použijeme v dvoch jedlách.
Tento recept je v podstate taká bulharská rýchlovka. V Bulharsku nenájdete obchod s potravinami, v ktorom by nemali hotovú zaváranú ľutenicu, takže príprava jedla je naozaj rýchla. V Bratislave sa dá hotová kúpiť tu. V lete, alebo na jeseň si ju môžete vyrobiť podľa tohoto receptu. Prípadne môžete jej zrýchlenú verziu pripraviť tesne počas varenia dnešného receptu, tak ako my. Je jasné, že výhoda chutnej rýchlovky sa potom stráca, ale podľa nás sa oplatí to skúsiť.
Ribollita je klasická talianska polievka z oblasti Toskánska. No polievka, ono je to skôr taký hustý zeleninový guláš. Prvýkrát som sa s ňou stretol v televízii na TV Paprika, kde ju varil nejaký anglický šéfkuchár a mňa naozaj zaujala. Nasledovalo hľadanie, skúmanie a prezeranie receptov a nakoniec jasné rozhodnutie, že toto na našom blogu jednoducho musíme uvariť.
Keď si robíme paštétu doma sami, je to obvykle veľmi jednoduchý recept. Ten najzákladnejší, ktorý používame najčastejšie nájdete tu na spodku receptu. Ale tento krát sme potrebovali niečo sofistikovanejšie, pretože šlo o darček a tak sme zase raz poprosili o radu pána Googla. Kombinácia paštéty s ovocím je vraj výmyslom francúzskej kuchyne a najčastejšie je to ovocie práve vo forme želé.
Pôvodný plán na dnešný recept bol vymyslieť, pripraviť a nafotiť valentínske menu, ktoré by zvládol aj niekto, kto pripáli aj čaj. Ale objektívne aj subjektívne dôvody tento náš plán celkom zrušili. Nasledujúce jedlo bolo ale tak vynikajúce, že sme ho jednoducho museli nafotiť, a tak je dnes tu.Recepty na eintopfy nájdete v každej národnej kuchyni. Jednoduché varenie eintopfov je založené na tom, že do jediného hrnca postupne pridávate ingrediencie a varíte až pokiaľ nie je všetko hotové. Nepoužijete žiadnu inú kuchynskú nádobu, len ten jeden obvykle dosť veľký hrniec. Klasickým príkladom eintopfu je napríklad guláš.
Dnes to nebude žiadne veľké varenie. Skôr len taký malý nápad. Vyprážaný syr bol za mojich študentských čias naše najobľúbenejšie jedlo vo vývarovniach a jedálňach. Najlepší mali vo vývarovni v Kamzíku celkom vzadu. Bol obrovský s kopou hranoliek a veľkou lyžicou tatarky. Chodievali sme na tam zo školy veľmi často a akosi sa nám nikdy neprejedol. Dnes už si vyprážaný syr v reštauráciách nedávam nikdy a doma si ho pripravujeme možno tak raz za rok. A tento dnešný sme sa rozhodli dať na blog len kvôli tomu malému nápadu, ktorý sa nám zdal zaujímavý.
Z talianskej kuchyne u nás doma poznáme najmä jej letnú, takpovediac dovolenkovú verziu. Je plná skvelej, voňavej, na slnku dozretej zeleniny. Lenže talianske mamy varia taliansku kuchyňu aj vtedy, keď po ruke nie sú čerstvé paradajky a mňa táto "zimná" verzia zaujíma čím ďalej, tým viac. Bravčové karé na mlieku je typický taliansky recept, v ktorom nie je žiadna sezónna zelenina, ale chuť sa mi veľmi páči. Je to proste skvelá talianska kuchyňa.
Toastový chlieb asi nepatrí k úplne najzdravším potravinám, ale rýchlovky, ktoré si z nich dnes pripravíme sa mi tak páčili, že to jednoducho zvládneme. Keď si recepty pozriete, zistíte, že sú to vlastne také betaverzie, ktoré majú obrovské možnosti obmien podľa plnky, ktorú do chlebov použijeme. Pripravili sme ich tak, aby jedna plnka bola sladká a druhá slaná, ale dajú sa naozaj najrôžnejšie zamieňať a pridávať k nim skoro akúkoľvek vašu obľúbenú ingredienciu.
Všetci teraz odľahčujú a zrazu si spomenuli, že o pol roka si bude treba obliecť plavky. Kto sa ale neprejedal cez sviatky, ten odľahčovať nemusí. Dnešné recepty sú síce aj trochu odľahčené, ale oveľa dôležitejšie je, že sú úplne úžasné. Ak ich ochutnáte, určite si ich zamilujete rovnako ako my.
Zo spomienok mackovej matky..."S veľkou láskou spomínam, ako pripravovala parené buchty moja mama...
