Radovan Bránik
Obnoviu som vidávaňja Pešťbuďínskich vedomostí, naskutku!
Vedomí si zodpovednosťi svojej ďejinnej za rozvoj národnej hrdosťi Slovákou olimpijádou v Soči hlboko poňíženej a aj hocikedi predtím horko ťažko skúšanej, rozhodou som sa roku pána 2014 pre obnoveňje vidávaňja potupňe zaňiknutích Pešťbuďínskich vedomostí, kedisi najvíznamňejšjeho to perioďika národa Slovenskjeho vidávanjeho v Uhrách, dňes ako prílohi cestopisou Loveli Plaňet. Odhaleňja všemožnuo o bjeďe a hlúposťi obivaťelou Dolnej zeme nach vídatnou potravou pre strápeňje duše Slovákou sú a nach svoju bjedu muožu porovnať s bjedou ovela ukrutňejšou, aspon budú čušať a vrchnosťi svojej ňepríjemňje a ňeprístojňje otázki klásť ňebudú. Načo bi nám bou Ťelekom, nach si ho berú zaostalí Germáňi, mi máme svoje poštovje holubi a s ňimi si vistačíme navždi. Úplňe stačí, že sú ríchlejšje a spolahlivejšje, ňež hociktorí poštoví Turuv. Predmetom skúmaňja prvjeho a aj námetom článku muojho okrem iních zaujímavostí aj paloši (peňisi) pešťjanskich jazďeckích súsoší budú a ťjež sa zamerjam na velkosť vtákou, ktorích uherská propaganda rozosjala po ňížiňe Uhorskej požehnaňje množstvá.