Naposledy sme tam boli 1. mája 2005, vtedy vyzeral starý Apponyiovský kaštieľ ako ruina pred skorým zánikom. Pôvodne renesančný kaštieľ zo 16. storočia, obklopený zvyškami anglického parku. V roku 1844 ho klasicisticko-novogoticky upravili. Vtedy tu Apponyiovci založili knižnicu, v ktorej sa postupne nahromadilo až 25 tisíc zväzkov kníh.
Toto je podoba časti kaštieľa z mája 2005, vyzeralo to beznádejne.
8. 6. 2009 sa začal realizovať projekt rekonštrukcie kaštieľa s pomocou európskych fondov.
Dokončenie rekonštrukcie je naplánované na koniec marca 2011. V súčasnosti sa zdá, že hrubá stavba je v pokročilom štádiu, s kvalitne zhotovenou strechou. Náročné budú interiérové úpravy, pre hotel vyššej kategórie so všetkým komfortom. Bude to niečo na spôsob hotelového areálu Tartuf s kaštieľom v Beladiciach.
Na pohľade zhora, zo zrúcaniny Oponického hradu, vidieť rozsiahlosť budovy kaštieľa. Vpravo hore, s vežičkou a červenou strechou je druhý oponický kaštieľ, v ktorom je múzeum.
Cesta na hrad bola príjemná, les ešte nebol zahustený zeleným lístim stromov. Okolie hradu je útulné, turisticky "priateľské".
Hradné múry zastavili čas, aj s pomocou dobrovoľných hradných správcov.
V ruinách sa črtá nové prístrešie...
...
Ktovie aký účel to bude mať, iste bude užitočná možnosť ukrytia sa pri nečase.
Keď sme tu boli naposledy, opekalo sa na pahrebe prasiatko...
---
Ideme ďalej - smer Veľká skala a cieľ Horné Lefantovce.
Les je aj tu čistý a priesvitný do ďaleka, stretnutie s lesnou zverou nehrozí.
Kvietky sa zatiaľ iba skromne vyhrievajú na neistom slnku.
Prekvapenie nás čakalo až na čistinke neďaleko vrcholu. Na prvý pohľad z diaľky to vyzeralo ako maľovaný celofán z nejakého obalu. Pesimistický predpoklad sa nenaplnil, bola to táto nádhera. Jediná na okolí.
Lesné mravce mali vetrací deň. Na vrchole sme videli niekoľko podobne živých mravenísk.
Staré stromy obrastené machom majú svoje čaro prirodzeného lesa, kde stromy zomierajú postojačky.
Kóta 496 m n.m. Skalnatý výbežok vrcholu mi pripomenul podobné biele skaly pod hradom Gýmeš, ale aj vrchol Veľkého Inovca a tiež skaly na Veľkom Lysci.
Nápadná podobnosť, len iné rozmery. Veľká skala nie je až taká veľká ako spomínané skalnaté útvary, ale je aj tak veľmi príjemným miestom.
Les pod skalami čoskoro zmení svoju tvár a skaly, ktoré je teraz vidieť zdola, jemne zamaskuje.
Poloha Veľkej skaly je zrejmá pri širšom výhľade na Žibricu (vľavo) a na konci vpravo Zobor.
...
Táto trasa je vhodná na sviatočný prvomájový pochod, to už budú rozkvitnuté čerešne.
