...bola to rozlúčka.
Vlastne som sa lúčila so všetkým, čo ma prijalo.
Myslím na to, že tú vetu si pamätám presne aj ten sen, aj celý spánok,lebo som sa bála, bola som to ja aj nebola a ani som nevedela, že mojaduša má dlhé blond vlasy.
S pocitom slabosti,
s pocitom odpadnutia
a ON sa iba smial,
akoby to bolo ľahké,
a som plne vyzbrojená
proti.
Na zemi je kopa veci, kopa použitých vecí a v nich už len vôňaspomienok. Prať sa nemôže, je nedeľa, byt rozvoniava diaľkou. A tovšetko je za mnou, priletela som z hustých oblakov do skutočného leta,zo sĺz do iných sĺz, ale nie do smútku, ani nie zo smútku, domov, noniekto z nás ostal ešte cudzincom. Počujem vodu, dotýkam sa dna, leboto všetko sme mohli, skákať priamo po dne, hladiť nohy v piesku, vodaišla za mesiacom a svet bol taký veľký, väčší ako slanosť vĺn.
Státie v odlive.
A stále viac cítim ako ma tam volá, ako túžba rastie, nechať odplávať, odnášať na rukách, že takto je tu pre mňa.
Darujem MU kvet.
