Prvý prázdninový týždeň sú učitelia buď povinní byť v škole, alebo sa zúčastňovať rôznych kurzov, alebo pripravovať budúci školský rok. Ak zostávajú v škole, tak môžu štrajkovať tým, že nebudú nič robiť a povedzme len piť kávu. Určite tiež nebudú pripravovať budúci školský rok, lebo veď štrajkujú.
Alebo pôjdu na kurz, a tam nebudú nič robiť, len sedieť. Taký štrajk by zrejme znamenal – nebudem a nebudem sa vzdelávať, lebo štrajkujem.
Alebo pôjdu do ulíc, kde sa obyvatelia mesta či obce už rozbiehajú na dovolenky a nejakí učitelia ich viac menej nezaujímajú.
To isté platí pre posledný týždeň prázdnin.
Medzitým si učitelia čerpajú svoju riadnu, zákonom garantovanú dovolenku.
Tí, čo predtým štrajkovali, ju majú kratšiu, pretože nejaký čas boli mimo pracovného procesu. Ale pozrime sa na učiteľov, ktorí majú nárok na riadnu dĺžku dovolenky.
Pre bežného slovenského učiteľa je v podstate najluxusnejšou dovolenkou pobyt pri mori v Chorvátsku.
Učiteľ sa chystá na cestu a štrajkuje – teda nezbalí sa a odchádza bez batožiny. Cestou nesmie šoférovať, pretože štrajkuje.
Príde k moru, a tam začína štrajkovať, alebo pokračuje v štrajku. To znamená, že celých desať dní sedí/leží na izbe a vychádza len na stravu. K moru nejde, lebo štrajkuje. Ani poznávacie fakultatívne výlety neabsolvuje, lebo štrajkuje.
Iný učiteľ strávi dovolenku na svojej chalupe. Ak je studené leto, nemôže si narúbať drevo na kúrenie, lebo štrajkuje. Ak mu zateká cez strechu, nemôže ju opravovať, lebo štrajkuje.
Takže štrajk počas dovolenky je vlastne ničnerobením. Môžeme usudzovať, že pán premiér sa čuduje, že učitelia niečo počas svojej riadnej dovolenky niečo robia?
Ešte jedna vec mi vŕta v hlave. Ak chcem štrajkovať, tak môj štrajk má zmysel vtedy, ak tým niekoho zasiahnem – ak môj zamestnávateľ nemá dostatok nových výrobkov na predaj, ak nepredávam, čo som mal predávať a pod.
Štrajk učiteľov má vtedy zmysel, ak zasiahne deti, teda vlastne ich rodičov, ktorí nemajú kam dať svoje malé deti a musia s nimi zostať doma. Tým učitelia vytvárajú tlak na vládu, pretože v štáte by po krátkom čase chýbalo veľa zamestnancov v mnohých firmách, čo ohrozuje ekonomické výsledky firmy i štátu.
Aký má vlastne zmysel štrajk počas prázdnin, keď deti tak či tak nie sú v škole?
Ak by sme boli dôslední, tak by sme dospeli k tomu, že počas prázdninového štrajku si učitelia neoddýchnu (lebo ležať na posteli, sedieť v kresle, to nie je skutočný oddych). Snáď nechce pán premiér, aby učitelia prišli v septembri do škôl neoddýchnutí?
