Nemá zmysel hodnotiť, kto z prvej stovky do výsledkov patrí. Ten zoznam vznikal úplne mimo akýchkoľvek pravidiel, ani „výber“ vzorky hlasujúcich v ankete sa neriadil žiadnymi pravidlami,, takže záverečný zoznam stovky ľudí nemá žiadnu hodnotu.
Ale predsa sa zo zoznamu dá niečo vytušiť. Poukazuje na to, čo ľudia, ktorí hlasovali, považujú za dôležité, čo poznajú, aj čo nepoznajú, čo formuje ich hodnotové preferencie.
Školy sa môžu potešiť, lebo ich vplyv tu určite vidno. V zozname je zopár spisovateľov, ktorých školstvo desiatky rokov uprednostňuje a samozrejme, sú to hlavne spisovatelia minulosti. Relatívne vysoké postavenie Hviezdoslava napovedá, že školstvo vštepuje do hláv ľudí čosi o veľkosti tohto človeka. Fakt, že tu boli iní, čo sa mu prinajmenšom vyrovnali, sa odrazil minimálne. Ale spisovatelia posledných dvadsiatich rokov? Nič.
O tom, že by sa objavilo viac žien, môžeme len snívať.
To isté platí aj pre iných umelcov či vedcov, náboženských mysliteľov či osvetových pracovníkov. Zo súčasníkov tiež nič (okrem mediálne známeho R. Bezáka.). Aj keď z iných oblastí života sa objavilo viac žijúcich súčasníkov. Najmä šport a politika slávia triumfy.
Pochopiteľne tu nájdeme veľa politikov, veď politikou sa v tomto štáte žije denno-denne. Štefánik, Štúr a im podobní, neprekvapia, to sú na Slovensku notoricky známe postavy. Cyrila a Metoda už ľudia nedokážu rozlíšiť – žeby opäť vplyv školy, kde sa o nich tiež hovorí jedným dychom? Inak okrem prekvapivého zjavenia sa V. Šrobára či M. Hodžu sa pochopiteľne objavili politici posledných desiatok rokov.
Bolo by zaujímavé porovnať mená politikov (Fico, Mečiar, Kováč, Dzurinda, Lajčák...) s frekvenciou ich výskytu v médiách a hlavne s politickou orientáciou hlasujúcich.
Médiá zrejme tento zoznam formovali najsilnejšie. Veľa mien sa tam dostalo určite len preto, lebo sa ich nositelia často objavujú na obrazovke: Aj keď totiž oceníme komunikačnú zručnosť A. Vinczeovej... ale medzi najväčšími Slovákmi? Alebo aj keď oceníme aktivity S. Krčméryho v zahraničí... či spevácke schopnosti I. Krajíčka... či futbalové schopnosti M. Hamšíka... či herecké schopnosti M. Lasicu... úspechy P. Sagana a ďalších, koľkí z nich by sa do zoznamu dostali, keby neboli neustále v médiách?
Výsledná stovka je zrejme výsledkom hlasovania strednej a staršej generácie. Ak by sa výraznejšie zaangažovala mladšia, určite by sa sem dostal napr. Gogo, M. Kotleba a zrejme by chýbal I. Bella, M. Čič či R. Kaliský.
O zmätenosti kritérií aj spôsobov hlasovania svedčia bizarné kombinácie mien nachádzajúcich sa blízko seba – napr. I. Krajíček, Svätopluk, P. Šťastný, B. Filan, M. Hrebenda. Prípadne A. Vinczeová, E. Cernan, J. Satinský a R. Fico. Alebo M. Gonbitová, A. Srholec, P. Sagan a A. Hlinka.
Vrcholom frašky je susedstvo J. Jánošíka a G. Husáka. Až sa núkajú úvahy o paralelnom zbojstve..
Kamkoľvek v zozname by sme siahli, našli by sme podobnú absurdnosť.
O čo teda vypovedá tento zoznam?
Určite nie o veľkosti ľudí žijúcich a pracujúcich na Slovensku. Určite nie o hodnotách, ktoré tento národ a ľudia v tomto štáte vyznávajú. Určite nie o histórii Slovenska, ani o jeho umení, ani o jeho vede, ani o jeho politike.
Vypovedá o reziduách školského vzdelania, ktoré si ľudia odnášajú do života. Vypovedá o veľkej sile médií. Vypovedá o politickej orientácii hlasujúcich, či tak trochu aj o ich dezorientácii. Vypovedá o tom, že ľudia, čo hlasovali, sú občas zmätení zo súčasného sveta i z histórie a kultúry Slovenska.
Nemožno im to klásť za vinu, sú takí, akí sú vďaka škole, médiám, vďaka svojim každodenným starostiam, v ktorých sa nemajú prečo zaujímať o širšie súvislosti histórie. - Potom sa však ani podobná anketa nemôže prezentovať ako seriózny názor tohto národa.
Ale pretože vzorka hlasujúcich je tiež len súborom bez akýchkoľvek zákonitostí, súbor sto „osobností“ nie je ničím iným, len výsledkom povrchne pripravenej show jedného média. Nemá ani informačnú hodnotu, ani vzdelávaciu hodnotu, ani mobilizačnú hodnotu. Je to len jeden veľký zmätok.
