Martina Paulenová
Matky rezbárky
Človek sa rodí podobný hladkému polienku.
Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík: Veselo aj vážne o materstve, Zo života, Na zamyslenie, Z medicíny, Naše krásne Slovensko, Bežecké, Z cestovania po svete, Najväčšia umelkyňa, príroda, Z rozprávania starých rodičov, Putovanie po Nórsku - 2008, Island 2010, Alpy 2011, Alpy 2012, Alpy 2013, Alpy 2015, Wachau - Dolné Rakúsko, Viedenské zápisky, Západné pobrežie Kanady, Nezaradené, Súkromné, Turistika s deťmi
Nakladám obed. Tri žufanky do jedného tanierika, tri do druhého.
Sme na detskom ihrisku. Automaticky zamierim do časti, ktorá je určená pre najmenšie deti.
Dvaapolročná Emka sa hrá so svojou bábikou.
„Emka, čo keby sme si spolu zacvičili?“ pýtam sa svojej dvojročnej dcérky.
Po okraji chodníka veselo poskakuje dievčatko. Pár metrov za ním rázne vykračuje jeho matka.
„Pozrite sa na to malé, v akom prachu sa tam batolí,“ zjojkne akási stará pani na lavičke neďaleko detského ihriska.
„Mamina, pozri!,“ upozorní ma Emka, „teta si nabíja okuliare!“
V prvých mesiacoch rodičovstva sa javilo, že slovné spojenie voľný čas sa ma úplne prestalo týkať.
Matkami sa stávajú rôzne ženy. Mladučké i staršie, s rôznym vzdelaním, názormi a záľubami.
Matke malého dieťaťa dokážu spraviť radosť zvláštne veci. Mne napríklad tieto:
Čo jej počas tohto životného obdobia vadilo zo všetkého najviac, bola jej vlastná neobratnosť.