Martina Paulenová
Učiť sa na vlastných chybách
Nezakazovať, radšej vysvetľovať.
Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík: Veselo aj vážne o materstve, Zo života, Na zamyslenie, Z medicíny, Naše krásne Slovensko, Bežecké, Z cestovania po svete, Najväčšia umelkyňa, príroda, Z rozprávania starých rodičov, Putovanie po Nórsku - 2008, Island 2010, Alpy 2011, Alpy 2012, Alpy 2013, Alpy 2015, Wachau - Dolné Rakúsko, Viedenské zápisky, Západné pobrežie Kanady, Nezaradené, Súkromné, Turistika s deťmi
Dvaapolročná Emka sedí na veľkej stoličke za našim obrovským dospeláckym stolom.
O období tesne po narodení dieťaťa väčšinou počúvame ako o najkrajších a najšťastnejších chvíľach v živote.
Jednou rukou kočíkujem Alžbetku, druhou hojdám hojdačku s Emkou. Alžbetka ticho spinká, Emka sa usmieva a recituje básničky.
V posledných týždňoch sa Emka poriadne rozrozprávala. Ústa sa jej nezavrú od rána do večera. A my sa nestíhame čudovať, čo všetko sa od nej dozvieme.
Máte problémy s ranným vstávaním? Skúste si do domácnosti zaobstarať dieťa a môžete sa spoľahnúť, že z postele vyleziete, aj keď sa vám fakt nebude chcieť.
Ako správni Slováci si s mužom občas radi pofrfleme.
Dnešná prechádzka bola iná ako obvykle. Hoci za oknom svietilo slnko a obloha bola krásne modrá, mama ju obliekla do zateplených nohavíc a obrovskej bundy, v ktorej sa cítila ako nemotorný nafúknutý panáčik.
Na blogu v kolónke O mne som dlhé roky mala napísané tieto charakteristiky: lekárka, turistka, bežkyňa, amatérska fotografka. Pred pár mesiacmi som ich nahradila jediným slovom: matka.
Naša trojmesačná Alžbetka je veľmi nenáročný človiečik. Akoby si pri všetkom tom hurhaji a zmätku zapríčinenom prítomnosťou staršej sestry povedala, že viac starostí už táto domácnosť nezvládne.
Väčšina ľudí má noc spojenú s oddychom, tichom a pokojom. Rodičia malých detí medzi nich nepatria.
Od obdobia, keď budeme obaja na materskej dovolenke, sme očakávali veľa.
„Pôjdeme von Emka, čo ty na to?“ Je síce zima, prší a fúka, no aj to mi príde znesiteľnejšie než súčasná atmosféra u nás doma.
Bola si istá, že od narodenia dosť vyrástla. Poukazovali na to viaceré presvedčivé dôkazy.
„Aké je to vaše bábätko pohodové a spokojné,“ zhodnotila minule pred panelákom našu trojtýždňovú Alžbetku neznáma pani.
„Pozri Emka, čo sme ti doniesli!“ kričím na svoju jedenapolročnú dcéru. Keď vidí môj široký úsmev, tuší, že ju čaká nejaké príjemné prekvapenie a tak bez váhania pribehne.
Je pol siedmej a takmer nič nenasvedčuje tomu, že by sa dnešný deň mal líšiť od akéhokoľvek iného. Takto večer už nemám energiu nazvyš. Sedím na gauči, unavená Emka sa ku mne odovzdane túli.