Nie som gastronóm ani lekárnik ale trúfam si tvrdiť, že nielen alkohol či kofeín ale i akékoľvek žrádlo vo väčšom množstve dokáže byť nebezpečnou halucinogénnou drogou, ktorá je schopná meniť mozgové bunky na kýbeľ béchamelu. Ako ináč chápať Žorovu vetu, ktorou vysvetľuje hlavný dôvod svojej emigrácie z daňovo nevýhodného Francúzska do slobodnej zeme neobmedzených možností: "Rusko je veľká demokracia, krajina, ktorá má rada umenie". Tak toto už nie je Fin ale sám Kaňéc fiľma.
Populárny herec, stvárniteľ Obélixa, Monte Christa, Rasputina a.m.i., pri opise svojich vínologicko-bulimických vidín uviedol novinárom, že chce žiť odteraz niekde na ruskom vidieku a túži byť sedliakom (po skúsenosti s týmto putinovským análnym experimentom nemám najmenších pochýb, že to druhé sa mu to podarí bez väčšej námahy).
Niekdajší francúzsky herec si vyskúšal aj budúci pracovný odev, pravý mužícky kroj, nie nepodobný tomu, čo nosil Ivan v kultovom rozprávkovom filme Mrázik, a navštívil aj séľskochazjájstvennoje múzeum, kde sa oboznámil s ruskou motykou, rýľom, lopatou, vidlou na hnoj a malým osobným traktorom, Užgorod, na konský pohon. A začne sa učiť po rusky.
Nuž, prajem mu veľa šťastia v novom životnom štýle. Prvé čo mi napadlo, že to Žora asi dlho nevydrží bez domácej kuchyne, bez značkového chlastu, bez luxusnej dámskej spoločnosti a vôbec milieu európskej civilizácie. Ale rýchlo som zahodil túto myšlienku. Menované maličkosti, snáď okrem tej civilizácie, sa už v dnešnom oligarchickom Rusku dajú hravo zohnať. Najľahšie asi pre pracháčov, ktorí hľadajú daňové raje a mýlia si diktatúru, násilie a korupciu s umeleckými hodnotami. A okrem toho je Žora Ďepardijev chlapisko sťa hora. Kto vydržal nevyužiť svoju popularitu upozorniť svet na porušovanie ľudských práv, zatýkanie umelcov, vraždenie novinárov a falšovanie volebných výsledkov, a bol schopný za pár rubľov spraviť zo seba exemplárneho riťoleza, ten vydrží všetko.
Mám len obavu, že bumážky, ktoré dnes od verchnosti obdržal, mu nebudú stačiť ani na najzákladnejšiu hygienu, keď vypadne odtiaľ, kde sa teraz tak demonštratívne vopchal.
Adieu, cher Gérard, budeme na teba ešte dlho spomínať. V dobrom.
