..konca. Boli spolu rok a za tú krátku dobu sa stihla zamilovať tak veľmi, že jediný podstatný bod v jej živote bol práve on. Jeho myšlienky, rozhodnutia, jeho láska a všetko to, čo predstavoval. Občas mi prišla ním tak veľmi „posadnutá,“ že som ju nespoznávala. Žena plná ambícií a snov bola zrazu „len“ zaľúbená a tou, akou ju chcel mať. Hovorila, že pre lásku všetko. Prestala sa s nami na istú dobu stretávať, lebo on chcel, on bol, on išiel. Hoci som bola šťastná s ňou, nemyslím si, že láska, ktorá už od začiatku beží míľovými krokmi toho veľa po pár rokoch ustojí. „Ľúbim ťa“ prišlo po týždni randenia, "milujem ťa" počas prvej noci.
Plánovala celú svoju budúcnosť a on si užíval to, že bol stredom vesmíru. Dostal však všetko to, čo chcel a tak ho to zamilovanie prirodzene časom omrzelo. Potreboval chvíľu voľna, malé prestávky a ona zatiaľ čakala kým si na ňu znova nájde čas. Po pár mesiacoch upadli do stereotypu a tak sa rozhodli pre spoločné bývanie. Verili, že to ich vzťah posunie na inú úroveň. Posunulo, ale iba na chvíľu. Jedného dňa domov neprišiel. Ráno to okomentoval len tým, že on nepotrebuje aby boli stále spolu, veď spolu predsa žijú a to jej musí stačiť. Aká je však žena, pred ktorou partner pomaly uniká? Snaží sa ešte viac. Robila všetko a snažila sa byť tou najlepšou, len preto aby ju miloval a nakoniec si ju hádam aj vzal. On na to však nemal dôvod. Mal istotu, pravidelnú zábavu a všetko to mu v tom čase úplne stačilo. Otázky o budúcnosti vždy diplomaticky preskočil. Hovorili sme jej, že to nie je muž na celý život, ale ona trvala na svojom. Až dokým ho nenašla s inou. Čakali sme, že sa automaticky zbalila, ona sa však ešte viac snažila. Plakala, prosila, robila viac ako predtým, ale on to jednoducho neregistroval. Jedného dňa sa odsťahoval. Vraj potrebujú pauzu a on sa na to celé necíti.
Nie je prvým, ani posledným. Ani ona výnimkou. Hoci sme my ženy už od počiatku tie slabšie, naivnejšie a oveľa emotívnejšie, napriek tomu robíme jednu veľkú chybu. Pri mužovi zabúdame na seba. Na rebríčku priorít stojí všetko ostatné a muž samozrejme navrchu. Chceme za každú cenu udržať niečo, čo nie je prirodzené a myslíme si, že láska všetko zachráni. Realita je však iná. Láska nezachráni nikoho a nič. Je to len pocit, emócia, niečo, čo vás na začiatku spojí. Napriek tomu tam nie je na to, aby sme ju držali na mieste zubami-nechtami. Je iné snažiť sa aby to fungovalo, ale nemali by sme zabúdať na vlastnú hodnotu a osobnosť. Znamenáš veľa aj bez muža, aj úplne sama bez všetkých naokolo. Ak ťa opustil, vezmi to ako lekciu, časť života, niečo, čo sa muselo stať. Každý moment nás privádza bližšie ku cieľu. Hoci zmeny bolia, bez nich neporastieme. Na to, aby sme boli schopné milovať a byť milované, potrebujeme byť odmietnuté a následne na to nájdené. Samy sebou.
Keď pochopíš, že cenu ti neurčuje muž, či postavenie, vtedy akceptuješ seba. Buď tou najlepšou verziou a nikdy nebudeš opustená.
