Príbeh o zadržaných vetroch
Na lúke pod lesom,
pomedzi náhrobky,
kráča procesia.
Sype si popol na hlavu.
Kde je vietor,
keď sa lúčime s dychom?
Roznáša vírusy.
Do urny nenačrie.
Načo!
Nie on, ale my
stále sa hrabeme
v minulosti.
O mŕtvych len v dobrom!
Avšak, bez mŕtvol,
čím je dobro?
Alternatívna realita:
Nacista s Kresťanom
držia sa za údy.
Čo tak zaúdiť ranný výhľad
obednou kázňou
o Súmraku bohov?
V mene otca, syna
i zloducha svätého,
zhyň!
V čele sprievodu
kráka sutana.
Za poplatok.
Porúča vetrom,
akurát sa neporúča.
Má patent na pravdu.
V ovzduší
bez duší
znie
výzva pedofilom:
Miluj blížneho svojho,
kým dospeje!
Siví pozostalí
sklonili hlavy,
striasli nádeje.
Biela sila
s krížom na čele
núka čierne dotyky.
Decht zo spomienok,
na ňom perie.
Dobrota je lynč(ovaná)...
Ozaj, všimli ste si,
ako nás bičuje
bezvetrie?
