ibaže múdrosť je bohatstvom, ktoré ja chudobná nemám.
Obdaruj ma sám. Daj mi, Otecko, som predsa tvoje dieťa.
O dvoch ľuďoch:
Muž, ktorého som stretla: raz na prelome leta/jari som mala biely sveter, ten od môjho milého, čo mi dal na Vianoce, sedeli sme a ja som pila čokoládové mocca macchiato, keď ma zrazu len tak z ničoho nič nazval prvosienkou a potom dodal, že aj tak sa mu páči oveľa viac iná a raz na kopci, na spoločnej turistike povedal, že nabudúce ma neberú, lebo málo vládzem.
Ty si mi potom povedal: som šťastný, že si tak jemná.
Žena: má teraz veľmi pekné vlasy, myslím, že jej opekneli vekom. Časom. A ktovie či má ešte toho veľkého ryšavého psa. Myslím, že časom sa toho naozaj veľa mení, myslím na to ako si mi predvčerom povedal: neboj sa, nebude to tu stále. Spýtala som sa ťa, že ako vieš, ako si môžeš byť tak veľmi istý, veď ja s tým pokojne môžem aj zostarnúť, aj umrieť a bude po všetkom peknom, čo som si priala, už to nikdy nezažijem a hnevám sa. Plačem. Pravdupovediac, keď to cítim, radšej plačem a veľmi sa učím nebyť na to takáto. Keby tak človek náhodou umrel a umrel by s hnevom, hneval by sa ešte aj po smrti? Alebo po smrti je všetko hneď iné? Človek sa predsa zachováva, možno by sa hneval už na večnosť a preto musí toľko bojovať o pokoj už tu na zemi. Mária, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej. Amen.
Rozmýšľam o jednom z mojich žiačikov, o tom ako sa k jeho problému staviam, čo mu hovorím na jeho reakcie, páči sa mu keď si ho privíňam, lenže to tak vždy nemôže byť, nemôžem, aj keď chcem, privíňať si ho na svoju hruď stále keď ublíži iným. Lenže ja to tak cítim, lebo podľa mňa neubližuje iba zlyháva. Mnohoraké situácie mi pripomínajú mňa a čo myslíš, Bože, ide tu o chorobu, či zranenie? Keby som to vedela, možno by som bola spokojná, lebo by aspoň čo to zapadalo do pojmov a nemusela by som sa brodiť v abstraktných možnostiach. Jedno, alebo druhé, len nech už viem, čo kam patrí, kam patrím/patríme.
Dnes sa ma spýtali, či by sme chceli dieťatko už hneď. Povedala som, že neviem. Maličké dieťatko, pre teba si v sebe chystám ten najlepší domov aký viem, to (aj) preto toľko premýšľam, to (aj) preto sa trápim aká som, lebo nechcem, aby si sa niekedy kvôli mne trápilo ty, plávajúce v brušku a ešte neschopné utvoriť si vlastný názor, tak by si preberalo ten môj. A mohlo by si byť z toho smutné.
A možno stačí, že to budeš vedieť, keď raz z nás oboch vo mne, so mnou na istý čas budeš.
Budem ťa čakať. Ako čakajú teraz iné mamky na svoje deti, ako to teraz okolo seba počúvam aj vidím.
