Ježiš ty si sa do mňa zamiloval a si jediný, ktorý na mňa nezmení názor, aj keby som bola znova nahnevaná obluda, povieš, že som nežná, povieš, že s obludou nemám nič spoločné, že ako obludu ma neuvidíš ani vtedy keby na mňa svet ukázal prstom a povedal: ona je obluda, lebo urobila toľko chýb.
Predstavujem si svoje šaty, predstavujem si ako si ma v nich predstavuješ. Bielu? Predstavuješ si ma bielu? Keďže ju mám najradšej. Keď sa cítim špinavá podvedome si ju neobliekam. Myslím na spoveď, na Teba ktorý čakáš ako práčka na šaty. Tak čakáš na mňa, aby si ma vykúpal. Aby som sa cítila šťastná. Aby som vedela žiť aj keď je vedieť žiť pre mňa ťažké.
Ráno nám na dvere zvonila babka a ja som jej potom uvarila čaj, ktorý pila bez cukru, lebo chcela vyskúšať ako môžem piť toľko horkosti. Preto, lebo mám rada horkosť. Preto, lebo ja som horká ako nejaká mandľa v horkej čokoláde. Babka ma niekedy nápady, z ktorých sa smejem, napríklad, že keď sa jej nechce vyzúvať z topánok v ruke drží nemocničné návleky. Ja jej potom poviem, že toľko baktérii by som neuniesla a ona sa vyzúva. Poviem si, že sa bojím o svoju slabú imunitu.
V nedeľu ráno som bola obdarovaná, v živote by mi to nenapadlo, v živote by mi to o mne nenapadlo. Zbožňujem keď sa niekto pozrie a hovorí pritom o duši. Robí ju nesmrteľnou akoby to bolo stále potrebné. Robiť ju takou, napriek tomu, že bola takto stvorená.
