Ak hovoríme o svalovom raste, v užšom zmysle hovoríme o proteosyntéze. Prečo by mala byť naším cieľom proteosyntéza, to by malo byť z našich predchádzajúcich článkov a textov tohto tematického seriálu (hypertrofia, hyperplázia a po čom svaly túžia) jasné. Ako ale proteosyntéza prebieha?
Zopár vecí prírodovedného charakteru si zopakujeme z predchádzajúcich článkov, ale opakovanie je mama múdrosti, ktorá ako vieme, varí lepšie ako tvoja.
Esenciálnou súčasťou procesu proteosyntézy je svalové jadro. Jadro obsahuje kódovanú informáciu o zložení aktínu a myozínu. Tréning je za určitých okolností (pozri hypertrofia a hyperplázia) impulz k tomu, aby jadro prepísalo v DNA kódovanú informáciu do tzv. translačnej podoby, teda aby sa vytvorili vlastné bielkoviny. Vlastná syntéza bielkovín však vyžaduje súhru viacerých organel a súčastí bunky: Jadro nesie informáciu o zložení bielkoviny v podobe genetického kódu DNA. Následne DNA sa prepíše do inej kódovanej podoby s názvom mRNA a na ribozómoch, sa na podklade mRNA, vytvorí konečný produkt – proteín. Tento proces prebieha v cytoplazme, v ktorej musí byť ale dostatok aminokyselín. Práve aminokyseliny konečnom dôsledku vytvárajú reťazec – bielkovinu, s presne definovaným zložením a presne definovanou štruktúrou. Takto vznikajú nielen svalové bielkoviny aktín a myozín, ale všetky bielkoviny v ľudskom tele.
Bielkoviny sa, ako už možno, určite, asi, pravdepodobne viete, skladajú z aminokyselín. Poznáme 4 aminokyseliny. Sú to tieto tri: Glutamín a Arginín. Dobre teraz vážne. Poznáme veľa aminokyselín, až 20 proteinogénnych konkrétne. A viete ktoré sú najdôležitejšie aminokyseliny? No je to presne, ako s otázkou, koľko kľukov dokáže urobiť Chuck Norris? Viete? Odpoveď je: ...všetky. Áno a presne tak je to aj s aminokyselinami. Tak a teraz si to skúsime rozobrať (sľubujem, že na konci článku to poskladáme naspäť):
Aminokyseliny alebo aminokarboxylové kyseliny sú organické zlúčeniny (viem to lepšie ako nikto iný) obsahujúce v molekule aminoskupinu (primárnu, sekundárnu či terciárnu) a karboxylovú skupinu, niekedy aj druhú aminoskupinu, druhú karboxyskupinu a ďalšie substinenty. Ak sa zatiaľ chytáte, môžeme pokračovať.
Aminokyseliny sú stavebnými jednotkami bielkovín. Ich zabudovanie do peptidového reťazca pri proteosyntéze je riadené genetickým kódom. Do tejto skupiny patrí 20 aminokyselín. Okrem glycínu ktorý nie je chirálny (čiže nemá súmernosť medzi ľavou a pravou stranou), majú všetky kódované aminokyseliny konfiguráciu L. Poznáme aj aminokyseliny ktoré sú nekódované, no tie nie sú pravidelnou súčasťou bielkovín. V organizme majú, ale rôzne biologické funkcie, sú napr. súčasťou niektorých koenzýmov. Teraz si povieme niečo o delení aminokyselín na esenciálne (nevyhnutné) a neesenciálne (vyhnutné). Esenciálne aminokyseliny si telo nevie samo syntetizovať, musí ich získavať z potravy, čiže v našom prípade z jedla, v prípade kulturistov často krát aj zo žrádla. Pre človeka sú esenciálne (ktoré musíme nevyhnutne, neodškriepiteľne a nekompromisne prijímať z vonkajších mäsitých aj nemäsitých zdrojov) tieto: valín, leucín, izoleucín, fenylalanín, tryptofán, lyzín, metionín a treonín. Ostatné sú neesenciálne (čiže si ich naše telo dokáže vyrobiť z vnútra samo, celkom bez cudzej pomoci (či už finančnej, morálnej, duchovnej, alebo materiálnej /ak nepočítame vyššie uvedené essencialky).
Okrem 20 základných proteinogénnych aminokyselín sa v bielkovinách môžu nachádzať aj ďalšie aminokyseliny, ktoré vznikajú druhotne, úpravou už hotovej bielkoviny. Takýmito aminokyselinami sú napr. hydroxy-prolín, a N-trimetyl-lyzín.
V živých objektoch a subjektoch sa prirodzene nachádzajú aj neproteinogénne aminokyseliny, väčšinou ako medziprodukty metabolizmu aminokyselín. Takýmito aminokyselinami sú napr. homoserín, homocysteín, pre homofóbnych aj ornitín, citrulín a iné).
Rastliny dokážu syntetizovať všetky aminokyseliny z anorganických látok. Naproti tomu živočíchy a kulturisti si dokážu tvoriť len niektoré aminokyseliny (a aj to len premenou iných, hotových aminokyselín), iné (čiže naše staré známe esenciálne aminokyseliny) musia dostávať hotové z potravy, jedla a špičkových a často aj značkových proteínových šejkov.
Takže rýchlo dočítajte priatelia a šup šup do kuchyne, aby sme si tieto bielkoviny, ktoré sme tu tak pekne rozobrali, rýchlo poskladali naspäť do chutného a výživného papaníčka, aby nám tam nič esenciálneho nechýbalo. Klasika 2g bielkovín na kilogram je ok, ak makáte a cvičíte. Ak makáte a cvičíte ako besní, alebo vrcholovo, môžete dočasne aj viac. Ak nemakáte a necvičíte, tak neviem prečo čítate tento blog.
Na záver ešte abecedný zoznam aminokyselín, aby sme boli kompletní. Abraka dabra:
Alanín, Arginín, Asparagín, Asparágová kyselina, Cysteín, Fenylalanín, Glutamín, Glutámová kyselina, Glycín, Histidín, Iszoleucín, Leucín, Lyzín, Methionín, Prolín, Serín, Treonín, Tryptofán, Tyrozín, Valín.
