Kauza H. Malinová – analýza postupu polície a kvality dôkazov.

V deň incidentu, 25.8.2006 vyšetrovateľ vypočul svedkyňu-poškodenú Hedvigu Malinovú dvakrát a to napriek stanovisku ošetrujúceho lekára-traumatológa MUDr. L. z FN Nitra, ktorý políciu v lekárskej správe upozornil na to, že "pacientka t.č. nie je schopná výsluchu". Druhý krát ten deň bola dopočutá od 22,15 h do 22,45 h, pričom podľa obsahu výpovede neuviedla iné podstatné fakty, ako pri svojej prvej výpovedi. Týmto vyšetrovateľ navyše porušil ustanovenie § 55 Tr. por. o spôsoboch vykonávania úkonov v trestnom konaní, ods. 2 citujem: "úkony vykonávajú orgány činné v trestnom konaní a súd zásadne v čase medzi 7,00 hod a 20,00 hod v úradných miestnostiach." Zákonný spôsob zadováženia týchto dvoch výsluchov bol závažne naštrbený a to hneď dvomi policajnými prešľapmi. Týmto sa prakticky stornovala možnosť použiť tieto dôkazy v rámci rozhodovacieho procesu o merite veci. Obhliadku miesta činu vyšetrovateľ vykonal dňa 25.8.2006 od 12,00 h do 13,00 h, t.j. neodôvodnene až po štyroch hodinách od nahlásenia udalosti polícii svedkyňou A.O. Vyšetrovateľ postupom pri obhliadke miesta činu porušil niekoľko kriminalistických zásad, keď neurčil tzv. počiatočný bod merania, od ktorého sa zameriavajú nájdené stopy, či vecné predmety, vzdialenosti určoval odhadom, nájdené vecné stopy označené číslami 1 až 5 neboli presne popísané (veľkosť, tvar, materiál, zašpinenie, poškodenie), nájdená kabelka nebola počas obhliadky otvorená a preto v nej boli nájdené veci patriace poškodenej až po tomto úkone, o čom bol až dodatočne spísaný úradný záznam. Tento postup vyvoláva množstvo otázok a podozrení, keďže v nej sa mali nachádzať i osobné veci svedkyne-poškodenej, ktoré ešte toho dňa niekto zaslal poštou na jej adresu. Zo zápisu o priebehu obhliadky nie je zrejmý ani pokus o tzv. širšiu obhliadku s cieľom zistiť prípadne pováľanú trávu či trasologické stopy po obuvi. Pravdepodobne štvorhodinové oneskorenie začatia obhliadky malo za následok nenasadenie služobného psa s cieľom aspoň sa pokúsiť zistiť prípadný pohyb na mieste činu poškodenej i páchateľov a preveriť, či sa v tráve nenachádzajú iné vecné stopy a dôkazy. K zápisnici o obhliadke miesta činu nebol spracovaný a priložený povinný plánok miesta činu v určenej mierke so zaznačením terénu, objektov a zaistených stopách. Z vykonaných vyšetrovacích úkonov, najmä výsluchu svedkyne-poškodenej, zápisnice o obhliadke miesta činu a vrátenia vecí, vyplýva celkový neporiadok a značná neprehľadnosť ohľadne osobných vecí a oblečenia svedkyne, poškodenej H. Malinovej, ktoré mala pri lúpeži pri sebe či na sebe, tých, ktoré boli nájdené na mieste činu, ktoré boli vrátené a ktoré v konečnom dôsledku chýbali ako odcudzené. Tento chaos sa prejavil aj tým, že vyšetrovateľ v uznesení o začatí trestného stíhania medzi odcudzené veci neuviedol celý súbor osobných vecí, ktoré sa neskôr svedkyni-poškodenej vrátili poštou v obálke. Celkový obraz dokresľuje i fakt, že svedkyňa-poškodená H. Malinová počas celého vyšetrovania nebola vyšetrovateľom požiadaná o presný opis odcudzenej peňaženky k veľkosti, tvaru, materiálu, farby, zatváracieho mechanizmu, vnútorného členenia, poškodenia alebo identifikačných znakov a k jej cene. Jej výpoveďou neboli upresnené peňažné bankovky, ktoré mali predstavovať nahlásenú odcudzenú hodnotu 2.000,- Sk, neboli detailne popísané odcudzené strieborné predmety a to 1 pár náušníc a prsteň, ani určená ich hodnota. Rovnako sa v celom vyšetrovacom spise nenachádza ručný náčrt týchto vecí (i keď sa v jednej výpovedi len spomína), ktorý by bol vyhotovený svedkyňou-poškodenou a tento by slúžil pre vyhlásenie pátrania po veciach. Vo vyšetrovacom spise neexistuje jediný záznam alebo iný doklad svedčiaci o vyhlásenom pátraní (miestnom či celoslovenskom) po páchateľoch (doložené identikitmi) a veciach (doložené náčrtmi). Predmetom vyšetrovania a "dokazovania" zinscenovania lúpeže samotnou poškodenou bol fakt, že poškodená zablokovala odcudzenú bankomatovú kartu v banke. Pritom bolo zákonnou povinnosťou vyšetrovateľa pri zistení odcudzenia bankomatovej karty okamžite vykonať úkony k jej zablokovaniu a tým zabezpečiť ochranu majetku poškodenej pred prípadným pokusom páchateľov vybrať peňažnú hotovosť. Ak by sa prípadne zistilo, že polícia skutočne nevyhlásila pátranie po osobách a odcudzených veciach (a k nim možno zaradiť i nezablokovanie bakomatovej karty) môže to naznačovať jeden závažný fakt, že od začiatku vyšetrovania polícia neverila výpovedi svedkyne-poškodenej a úsilie polície jednostranne smerovalo k preukázaniu iba jednej verzie prípadu a to, že lúpež si poškodená vymyslela a zinscenovala. Toto podozrenie posilňuje i zistenie, že okrem prehliadky fotoalbumu skinheadov svedkyňou-poškodenou, vo vyšetrovacom spise chýba akýkoľvek doklad preukazujúci, že by polícia vykonala operatívny, či vyšetrovací úkon k zisteniu totožnosti páchateľov. Tieto skutočnosti výrazne naznačujú, že celé dokazovanie od začiatku smerovalo len k potvrdeniu verzie o zinscenovaní lúpeže poškodenou a druhá verzia o spáchaní tohto skutku nebola vôbec alebo len okrajovo dokumentovaná. Tento postup by naznačoval, že vyšetrovateľ bol voči poškodenej zaujatý a postupoval neobjektívne. Z prvotných úkonov bolo zrejmé, že nie je dostatočne svedecky zistené miesto začatia oznámenej lúpeže ako aj jej priebeh, jej časové a priestorové umiestnenie. Pre takéto prípady Trestný poriadok umožňuje využiť vyšetrovací pokus (zistiť čas potrebný k prekonaniu vzdialenosti od autobusovej zastávky až po miesto začiatku incidentu) a previerku výpovede na mieste činu (§ 158 Tr.por. "ak je to potrebné na doplnenie alebo overenie údajov dôležitých pre trestné konanie...") za účasti svedka-poškodenej. Previerka výpovede na mieste činu mohla byť aj impulzom, ktorý mohol pomôcť poškodenej prekonať pamäťové výpadky na niektoré úseky priebehu lúpeže alebo zvýrazniť a dôkazne potvrdiť verziu o zinscenovaní celej lúpeže. Pravdepodobne jednostranné zameranie sa vyšetrovateľa na preukázanie verzie o zinscenovaní lúpeže poškodenou viedli vyšetrovateľa k ich odmietnutiu. Vo vyšetrovacom spise na ostatnej strane pokračovanej výpovede svedkyne-poškodenej H. Malinovej zo dňa 9.9.2006 je odfotená doručenka s hlavičkou vyšetrujúcej súčasti k číslu daného vyšetrovacieho spisu, s rukou písaným adresátom "Hedviga Malinová (rok narodenia) "Predvolanie", v časti dátum prevzatia písomnosti je "9.9.2006" a s pravdepodobným podpisom Malinovej. Trestný poriadok jednoznačne zakotvuje povinnosť orgánom činným v trestnom konaní pred každým vyšetrovacím úkonom so svedkom tohto "riadne predvolať". Až potom je možné, ak sa k výsluchu nedostaví bez dostatočného ospravedlnenia, voči nemu použiť iné zákonné prostriedky ako je predvedenie, či zabezpečenie svedka (§128 Tr.por.). V konkrétnom prípade neexistovali zákonné podmienky k predvedeniu svedka a súčasne ani neodkladná naliehavosť urýchlene vykonať s ňou vyšetrovací úkon (tzv. pátranie po horúcej stope). Vychádzajúc zo sťažnosti poškodenej príslušníci polície pod zámienkou vykonania rekognície dvoch podozrivých páchateľov z predmetnej lúpeže okamžite dňa 9.9.2006 v ranných hodinách fakticky vykonali predvedenie svedkyne-poškodenej H. Malinovej na policajnú stanicu. Počas konania procesného úkonu - výsluchu svedka-poškodenej sa v miestnosti malo striedať niekoľko policajtov, ktorí ju presviedčali i za použitia slovných vyhrážok, aby sa priznala k zinscenovaniu lúpeže. Ak podľa Trestného poriadku nemožno obvineného nijakým nezákonným spôsobom donucovať k priznaniu, potom to obdobne a v plnom rozsahu platí aj u svedkyne-poškodenej. Napriek nesúhlasu svedkyne-poškodenej bol vyšetrovací úkon fixovaný na videozáznam, ktorý sa nestal súčasťou vyšetrovacieho spisu. Samotný minister R. Kaliňák verejne prehlásil, že sa jedná o obrazový a zvukový záznam výsluchu "len pre služobné účely". Z tohto dôvodu aj vyšetrovateľ odmietol zákonnému zástupcovi kópiu predmetného záznamu doložiť k vyšetrovaciemu spisu. Vychádzajúc zo zásady per analógia s ust. § 253 ods. 8/ Tr. por. vyšetrovateľ je oprávnený z priebehu vyšetrovacieho úkonu vyhotovovať zvukový alebo obrazovozvukový záznam, ktorý sa "musí" stať súčasťou vyšetrovacieho spisu. Keďže vyšetrovateľ je štátny orgán a žiadny zákon mu neumožňuje len pre "služobné účely" vykonať takýto záznam z vyšetrovacieho úkonu, od začiatku je tento záznam nezákonne zadováženým nosičom osobných informácií, ktorý aj v súčasnej dobe, pokiaľ ešte nebol bez meškania "zničený", je dôkazom pokračovania tohto protiprávneho stavu. Aj v prípade, že by interné predpisy polícii umožňovali takýto postup, keďže v tejto časti sú v rozpore s existujúcim právnym stavom, ich záväznosť pre policajné orgány činné v trestnom konaní je nulová. Celý tento postup polície naznačuje, že došlo od porušenia ich etického správania (porušenia povinností policajta) až po podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Existencia týchto podozrení podstatným spôsobom znižuje zákonnosť zadováženého dôkazu -opakovaného výsluchu svedkyne-poškodenej - a jeho použitia ako dôkazu v trestnom konaní. Predmetné podozrenia by mali byť okamžite preverené orgánmi prokuratúry (tá už mala konať z úradnej povinnosti, keďže takéto podozrenia obsahovala sťažnosť pošk. H. Malinovej proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania). V rámci opakovaného výsluchu svedkyne-poškodenej H. Malinovej dňa 9.9.2006 vyšetrovateľ tejto kládol doplňujúce otázky. Celkovo možno povedať, že ich nejasná až nezrozumiteľná formulácia, používané nepresné pojmy, nelogické časové a vecné preskakovanie z jedného problému do druhého, ako aj používanie informácií, ktoré boli úplne v rozpore s vykonaným dokazovaním svedčia o nízkej profesionálnej úrovni a nízkej príprave vyšetrovateľa k tomuto úkonu a naznačujú i celkovú veľmi nízku úroveň a spôsoby vedenia vyšetrovaného prípadu. Týmto postupom bolo porušené ust. § 132 ods. 2/ Tr. por. citujem: „Môžu sa mu (svedkovi pozn.) klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Svedkovi sa nesmú klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede. Otázky nesmú neodôvodnene zasahovať do súkromia vypočúvaného s výnimkou zisťovania pohnútky obvineného, obzvlášť ak ide o svedka chorého alebo svedka poškodeného trestným činom proti ľudskej dôstojnosti." Najlepšie je však jedenkrát vidieť či čítať, ako niekoľkostranová analýza, preto vyberám podstatnú časť z celkového počtu 37 otázok položených vyšetrovateľom svedkyni-poškodenej s mojím komentárom : Otázka č. 1/ (por.číslo otázky): "Kde ste položili tašku?". Akú tašku mal vyšetrovateľ na myslí, kedy a kde mala svedkyňa-pošodená nejakú tašku v rámci udalosti položiť a s čím má byť táto informácia v rozpore alebo nejasná to v otázke chýba, preto aj nasledovala odpoveď "to neviem". Svedkyňa vždy dovtedy označila svoju tašku ako "kabelku", takže nie je zrejmé, prečo ju vyšetrovateľ nepomenoval tak, aby bolo svedkyni zrejmé o čo mu vlastne ide. Otázka č. 2/ "Odkiaľ ste vybrali peňaženku ?" je úplne zbytočná, pretože svedkyňa-poškodená niekoľkokrát jednoznačne a bez akýchkoľvek rozporov uviedla, že peňaženku na výzvu páchateľov vybrala z kabelky. Otázka č. 3/ "Mali ste nejako poškodenú podprsenku ?" Vyšetrovateľ úplne nezmyselne preskakuje na inú oblasť, z peňaženky a kabelky na poškodenie podprsenky, pričom svedkyňa-poškodená už v predchádzajúcich výpovediach jasne a opäť bez rozporov uviedla, že podprsenku mala rozopnutú, ale nepoškodenú. Otázka je teda úplne bezpredmetná. Otázka č. 4/ "Tá blúzka, ktorú ste mali na sebe, akým spôsobom bola roztrhnutá a kedy ?". Z predchádzajúcich výsluchov je zrejmé, že svedkyňa si na túto časť udalosti nespomína, vôbec v predchádzajúcich výsluchoch o blúzke a jej roztrhnutí nič neuvádza, preto daná otázka je len kontrolnou otázkou, či si náhodou niečo svedkyňa nevybaví v pamäti, Otázka č. 5/ "Tiekla vám aj krv z nosa ?". Tento fakt je zdokumentovaný lekárskymi správami, fotografiami poškodenej i jej predchádzajúcimi výpoveďami, takže nie je z otázky zrejmý jej dôvod. Je to len kontrolná otázka, ktorá však nesmeruje k podstate veci. Odpoveď svedkyne na túto otázku dokazuje, že nemá čo skrývať, že hovorí otvorene, dokonca až nad rámec otázky "Krv z nosa mi určite tiekla, často mi tečie krv z nosa sama od seba aj zo stresu. Či to bolo priamo úderom to neviem." Otázka č. 6/ "Tie chlebíčky, ktoré ste chceli ísť kúpiť, ste nakoniec kúpili, keď áno tak kde ?" Odpoveď "Neviem". V predchádzajúcich výsluchoch o žiadnych chlebíčkoch nebola ani zmienka, preto takáto otázka nevyplýva z predchádzajúcich výpovedí, ale pravdepodobne takúto informáciu vyšetrovateľ získal z iných zdrojov, ktorá však nebola procesne zdokumentovaná a preto nemá žiadne oporu v predchádzajúcom dokazovaní.Otázka č. 10/ "Vo svojej výpovedi ste uviedli, že v bielej blúzke, ktorú ste mali na sebe ste ležali v tráve. Ako vysvetlíte, že táto blúzka nebola znečistená zemou, trávou a podobne ?" Podľa obsahu otázky je to jasný prejav upodozrievania poškodenej, otázka je prakticky nezodpovedateľná, keďže svedok má niečo vysvetliť čo sa mohlo a nemuselo stať, veď pri ležaní na mokrej tráve vôbec nemuselo prísť k znečisteniu trávou či zeminou. Vyšetrovateľ predložil blúzku poškodenej a opätovne sa jej pýtal, prečo nie je zašpinená. Tieto otázky sú bezpredmetné, keďže si niektoré sekvencie udalosti svedkyňa nepamätala a pretože sa niečo tak stať "mohlo", t.j. že sa blúzka nezašpinila. Otázka č. 13/ "Vo svojej výpovedi ste uviedli, že odcudzenú bankomatovú kartu ste dali zablokovať, prečo naším preverovaním bolo zistené, táto karta nebola zablokovaná ?" Nevhodne naformulovaná otázka, vyšetrovateľ mal citovať z potvrdenia príslušnej banky, keďže následne sa skutočne potvrdila odpoveď poškodenej, že karta bola jej matkou v banke zablokovaná. Vyšetrovateľ týmto použil v otázke nepravdivé informácie a jeho tvrdenie sa nezakladalo na pravde a mohlo zneisťovať svedkyńu v jej nasledujúcich odpovediach. Otázka č. 16/ "Prečo ste si z domu nezobrali dáždnik" je skutočne skvostom, pretože z vykonaného vyšetrovania nevyplynuli žiadne problémy s dáždnikom a vyšetrovateľ sa pýta, prečo svedkyňa niečo neurobila, pričom to nemá žiadny význam pre dokazovanie. Otázka č. 17/, odkiaľ sa zobrala krv na mobilnom telefóne a zrkadle, je úplne zbytočná, nie je podložená nejakým rozporom z predchádzajúcich vyšetrovacích úkonov a skôr je logické, že ich chytala zakrvavenými rukami počas incidentu svedkyňa-poškodená.otázka č. 18/ "Z akého dôvodu ste si dávali dole pančuchy?" Opäť úplne zbytočná otázka, žiadny problém z predchádzajúcich výpovedí neexistuje, odpoveď prakticky nemá čo nové riešiť, svedkyňa už pri svojich predchádzajúcich výpovediach uviedla, že tak urobila na výzvu páchateľov. Otázka č. 19/ „Mali ste aj nejaké zranenie na stehnách ?“ opäť úplne zbytočná, objektívne toto mohli zistiť a zistili lekári, žiadny problém v rámci dokazovania v tejto súvislosti neexistoval. Otázka č. 21/ "Uvádzate, že vám nebolo zle a boli ste schopná absolvovať skúšku, pričom vás v pomerne v zlom zdrav. stave prevážala RZP sanitkou do nemocnice, ležali ste na lehátku a tak vás prevážali po jednotlivých oddeleniach, aký bol teda váš zdrav. stav ?" Veľmi zle formulovaná otázka, v ktorej samotný vyšetrovateľ sa dostal do situácie "konštatovania", že svedkyňa poškodená bola "v pomere v zlom zdravotnom stave ..." čo by teda znamenalo, že páchatelia skutočne jej spôsobili vážnejšie zranenia, z čoho logicky vyplýva. že skutok sa stal. Pýtať sa svedkyne aký bol jej "skutočný zdravotný stav" je úplný nezmysel, toto museli zodpovedať lekári a znalci. Vyšetrovateľ vôbec neberie v úvahu, že nie tak telesné ublíženie, ale psychická trauma z prežitého útoku na jej osobu, bitka, krik, olúpenie, problém s posledným termínom skúšky ihneď po incidente mohol túto značne negatívne ovplyvňovať. Otázka č. 22/ "Ako sa vám dostala krv do vlasovej časti hlavy, pod ľavé oko ?" len dokresľuje jednostranné zameranie vyšetrovateľa svojimi otázkami (a v tomto prípade opäť úplne zbytočnými) dokázať jeho predstavu, ktorú už vtedy nadobudol, že skutok sa nestal a svekyňa poškodená si ho vymyslela. Nasledujúca otázka vyšetrovateľa, či bola schopná absolvovať skúšku je trápna, sú to všetko len otázky smerujúce k jej vlastnému hodnoteniu úrovne odbornej pripravenosti na skúšku, čo prakticky nič nedokazuje, či už odpovie svedkyňa tak, či onak.Otázka č. 24/ "kedy ste upadli do bezvedomia ?" je úplne zbytočná, lebo už bola svedkyňou v jej predchádzajúcej výpovedi zodpovedaná, opätovná otázka preto nemá relevanciu, a nakoniec po prerušení výsluchu, túto otázku vyšetrovateľ ani nezopakoval a ostala nezodpovedaná. Otázka č. 26/ "Vyjadrite, ako ste nakladali s obálkou, v ktorej vám prišli doklady?" má svoje opodstatnenie, v odpovedi svedkyňa vysvetľuje, že "odpojila sa od obálky známka a táto odpadla na zem, ja som ju zodvihla, olízala som ju a priložila som ju na miesto." Otázka č. 27/ "Vyjadrite, akým spôsobom sa dostali sliny na zadnú časť obálky na lepiacu časť ? z otázky nie je zrejmé, z akých podkladov vyšetrovateľ pri tvrdeniach vychádzal. Z formulácie otázky vyplývajú ďalšie dve pochybenia, pretože vyšetrovateľ neupresnil, že sa jedná o sliny samotnej poškodenej, a ostáva nezodpovedanou otázka, z čoho vyšetrovateľ vychádzal, keď v otázke tvrdil, že sa jedná o sliny.Otázka č. 28/ "Vyjadrite sa k tomu, prečo DNA zistené zo známky a lepiacej časti obálky sedí s Vaším DNA ?" je rovnako nesprávne formulovaná, sú to veľmi zle použité pojmy, svedkyňa vôbec nmusí vedieť, čo to je DNA, rovnako je použitý slangový výrazový prvok "sedí", pravdepodobne vyšetrovateľ tým myslel "zhodu", takže svedkyňa ani nemusela vedieť čo sa vlastne vyšetrovateľ pýta a čo to "sedí" znamená. Svedkyňa potvrdila, že "Lebo som to sama olizovala. Zadnú časť obálky som neolizovala." Z celkovej neprehľadnosti postupu pri tomto úkone vyplýva podozrenie, či druhú vetu tejto odpvovede vôbec naformulovala samotná svedkyňa-poškodená. Otázka č. 31/ týkajúca sa výsledku chemickej expertízy, ktorá nezistila známky znečistenie blúzky, je opäť úplne zbytočná, lebo takúto otázku už vyšetrovateľ dal a svedkyňa ju zodpovedala, takže otázka i odpoveď nemajú žiadny dôkazny význam.Otázka č. 33/, "Súdny znalec vylúčil otras mozgu, boli ste v bezvedomí ?" je absolútne bezprecedentná, keďže znalec len znížil lekársky stupeň spôsobených zranení, tieto však potvrdil, že poškodenej spôsobené boli. Otázka č. 34/ "Súdny znalec z odboru zdravotníctva vylúčil zranenia, ktoré ste utrpeli pri údajnom útoku " Vyšetrovateľ zavádza poškodenú, lebo znalec nevylúčil všetky zranenia, ktoré utrpela. Podľa formulácie toto nie je ani otázkou, je to konštatovanie, takže svedkyňa prakticky nemá načo odpovedať. Vyšetrovateľ zle naformuloval aj odpoveď svedkyne "Nič". V prípade, ak svedkyňa neodpovedala, mal vyšetrovateľ v zátvorke uviesť, že svedok mlčí a neodpovedá. Znalec na str. 12 posudku konštatuje, "Drobná rana na dolnej pere vpravo. Znalec predpokladá, že toto zranenie mohlo vzniknúť pohryznutím samotnou poškodenou. Znalec sa domnieva, že toto zranenie mohlo vzniknúť aj cudzím zavinením, a to napríklad fackou, t.j. úderom otvorenou dlaňou do ľavej strany tváre a následným pohryznutím zubami poškodenej. Mnohopočetné pohmoždenie oboch stehien s krvnými podliatinami. Znalec konštatuje, že tieto zranenia vznikli pôsobením vonkajšieho, priameho, aktívneho násilia malej intenzity. ... Priemerná doba liečenia a práceneschopnosti týchto zranení je do 7 dní." Z tohto vyplýva, že vyšetrovateľ buď dostatočne nenaštudoval znalecký posudok, alebo konal vedome a v otázke spôsobených poranení cielene tvrdil nepravdu. Otázka č. 37/ "Boli by ste ochotná sa podrobiť detektoru lži?" svedkyňa-poškodená odpovedala "Áno." Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že listová zásielka s obsahom odcudzených vecí a dokladov patriacich H. Malinovej bola na poštovom úrade prijatá a opečiatkovaná dňa 25.8.2006 t.j. v piatok, v deň kedy došlo k útoku na jej osobu. Podľa dostupných informácií z vyšetrovacieho spisu pošk. H. Malinová po prevezení z univerzity sanitkou RZP do FN Nitra bola vyšetrená a hospitalizovaná na traumatológii. Neskôr na žiadosť jej rodičov bola ešte toho dňa prevezená do NsP Dunajská Streda a o 15,00 h prijatá na chirurgickom oddelení. Prepustená bola na vlastnú žiadosť až dňa 26.8.2006 o 11,00 h. Z toho vyplýva, že Malinová dňa 25.8.2006 bola v nemocničnom ošetrení a voľne sa mohla pohybovať až dňa 26.8.2006 od 11,00 h. Tento fakt však značne spochybňuje až vylučuje, že by ona osobne mohla vhodiť obálku s dokladmi do poštovej schránky ešte v deň prepadnutia. Pri preverovaní verzie zinscenovania lúpeže poškodenou bolo treba uvažovať i nad prípadným "komplicom", ktorý pomáhal H. Malinovej. Pritom vyšetrovateľ nezisťoval, do akej doby 25.8.2006 pošty prijímali zásielky a tieto sa pečiatkovali. Tento závažný rozpor vyšetrovateľ pravdepodobne vôbec nezistil a preto sa mu ani nevenoval. Pritom grafológiou obálky bolo zistené, že pečiatka na obálke je zo dňa 25.8.2006, smerové číslo zistili len prvé tri čísla 930 a ostatné dve sa nepodarili identifikovať. Rovnako sa nepodarilo zistiť miesto pošty, len koncové dve slová a to koncovky "NÁ", NA, MÁ, M.A". Povrchnosť a neschopnosť vyšetrovateľa venovať sa detailom dokazuje i celý rad nezistených, ale pre zistenie skutkového stavu veci dôležitých skutočností :a/ v súvislosti s obálkou doručenou poškodenej H. Malinovej dňa 28.8.2006. V žiadnej výpovedi poškodenej tejto neboli položené otázky smerujúce k tomu, ako obálka vyzerala, na jej veľkosť, tvar, farbu, kvalitu materiálu, spôsob prelepenia, čo všetko bolo na obálke napísané, jej prípadné poškodenie, či adresa poškodenej bola napísaná vecne správne, akým spôsobom obálku otvorila, kto bol pritom prítomný, aká tam bola poštová známka atď. Rovnako obálka nebola vyšetrovateľom ani expertom KEÚ PZ odfotená s pravítkom a priložená k posudku. b/ v rámci výsluchu vyšetrovateľ nezisťoval od poškodenej kedy, kde, akým spôsobom jej páchatelia vyhotovili na blúzke nápisy. Tento fakt poškodená v rámci svojho spontánneho výsluchu dňa 25.8.2006 vôbec nespomenula, a až dňa 9.9.2006 uviedla, že nápis spozorovali po incidente pedagogickí pracovníci. c/ v rámci výsluchu vyšetrovateľ nezisťoval od poškodenej, či mala pri sebe medzi osobnými vecami písacie pero, ak áno, akej značky, farby, s akou náplňou a kde sa pri incidente nachádzalo a kde sa nachádzalo po ňom. I z tohto dôvodu bolo potrebné vykonať už naznačenú širšiu obhliadku miesta činu za použitia služobného psa. d/ vyšetrovateľ vôbec nevypočul matku pošk. Malinovej, ktorá mohla potvrdiť určité dôležité fakty - záležitosti týkajúce sa svojej dcéry a to : jej psychický stav pred udalosťou, jej pripravenosť na skúšku, jej osobnostnú štruktúra, pravdovravnosť, pocity strachu pred skúškou, schopnosť pripraviť sa na skúšku, jej dovtedajšie študijné výsledky, jej vyjadrenia po návrate z nemocnice domov o celej udalosti, psychický stav v dôsledku prepadnutia, o dopise, ktorý jej priniesla poštárka, o jej obsahu, spôsobe otvárania, reakcií jej dcéry, dôvod oneskoreného odovzdania obálky polícii ...e/ rovnako sa vyšetrovateľ v širších súvislostiach vôbec nezaoberal zisťovaním pravdovravnosti pošk. Malinovej, vypočutím svedkov napríklad jej priateľa, priateliek, spolužiakov, pedagogických pracovníkov, susedov ...f/ vyšetrovateľ napriek tvrdeniu pošk. H. Malinovej v svojej výpovedi, že navštevuje psychiatra pretože trpí nespavosťou, nesústredenosťou, bolesťami hlavy tohto vôbec nepožiadal o spracovanie odborného vyjadrenia so zameraním na zodpovedanie, od ktorej doby lieči pošk. Malinovú, aká bola podstata a príčiny ochorenia, priebeh a vývoj ochorenia, spôsoby liečby, prípadná práceneschopnosť a jej dĺžka. Tento fakt jednoznačne potvrdzoval potrebu pre účely trestného konania pribrať znalca psychológa, ktorý mal po dôkladnom vyšetrení poškodenej zodpovedať otázky úrovne jej inteligencie, schopnosti vnímania a reprodukovania udalostí, úroveň pamäťových schopností, sklony ku konfabulácii, pocity strachu a ohrozenia vo vzťahu k štúdiu, úroveň pravdovravnosti. V kľúčovom dôkaze o "zinscenovaní" celého prepadnutia pošk. Malinovou je značne dôkazne problematickým a dôkazne nevysvetleným miestom zistená DNA na lepiacej časti obálky. Pošk. Malinová vo svojej výpovedi dňa 9.9.2006 sama uviedla, že poštová známka sa odlepila a preto ju olízla a prilepila späť. Doposiaľ vykonanými vyšetrovacími ani expertíznymi úkonmi nemožno vôbec vylúčiť, že známku po opätovnom nalepení poškodená prešla prstami, túto pritláčala a mohla prejsť prstami k zadnej lepiacej časti obálky a oproti palcu známku pritláčať. Týmto sa mohli sliny z končekov prstov dostať na lepivú časť. Jednoduchý prenos tohto biologického materiálu dokazuje i poznámka z posudku kriminalistickej biológie a genetickej expertízy z 8.9.2006 str. 2, II. citujem "Samolepiaca obálka formátu C6, lepiaca časť obálky poškodená". Keďže vyšetrovateľ, ani expertízny pracovník nevyhotovili fotodokumentáciu tejto obálky, možno si len domýšľať, že lepiaca časť nebola v určitej časti prelepená a bola náchylná prijímať - "lepiť" rôzne nečistoty a sekréty. Znalec - biológ vystrihol len časť lepivej časti, pričom nekonkretizoval z ktorej a súčasne ani nezisťoval, či stopy DNA sú aj v iných častiach lepiacej časti obálky. Pokiaľ vyšetrovateľ nemá možnosť jednoznačne vyvrátiť prípadné tvrdenia poškodenej o nalepení poštovej známky vlastnými slinami, ani spôsob, ako sa mohli tieto sliny dostať aj na ostatnú lepciacu časť, musí vychádzať z prezumpcie pravdivosti tvrdenia poškodenej. V opačnom prípade sa dopúšťa zjednodušovania pri hodnotení dôkazov a jeho negatívne závery voči tvrdeniu poškodenej nesú známky zaujatosti. V znaleckom posudku z odboru kriminalistickej biológie a genetickej analýzy z 31.8.2006 v časti biológia, str. 2 sa uvádza, ako "porovnávací materiál - bukálny výter ozn. Hedviga Malinová, nar. ...... porovnávacia vzorka na DNA analýzu". To isté je uvedené aj v dodatku tohto posudku z 8.9.2006, pričom v celom vyšetrovacom spise nie je zdokumentované, kto, kedy, akým spôsobom a na aký materiál zaistil sliny a akým spôsobom túto vzorku od údajnej pošk. Malinovej zabezpečil pre znalecké skúmanie. Týmto konaním vyšetrovateľ a tiež expertízny pracovník nedodržali elementárne zásady získavania, zaisťovania a balenia porovnávacích vzoriek, pravdaže porušili i príslušné policajné interné predpisy vydané pre túto oblasť. Tento fakt úplne rúca objektivitu znaleckých výsledkov, keďže nikde nie je objektívne zdokumentované, že sa skutočne jedná o vzorku získanú od poškodenej Malinovej. Poukazuje to na povrchnosť vyšetrovateľa, ale aj expertíznych pracovníkov, ktorí tieto vzorky spracovávali a dávali k nim kategorické závery. Znalec z odboru zdravotníctva MUDr. Š.K. použil pri znaleckom dokazovaní lekársku správu, vydanú pre políciu z 25.8.2006 a následnú prepúšťaciu lekársku správu neurologického oddelenia FN Nitra, ako aj lekársku správu chirurgického oddelenia NsP Dunajská Streda. Znalec vylúčil prítomnosť ľahkého otrasu mozgu u pošk. Malinovej počas incidentu z dôvodu, že táto si "pamätala na priebeh udalostí" a to na facku od páchateľa, jej pád na zem a následné kopnutie do brucha, za čím podľa jej tvrdenia nasledoval pamäťový výpadok.Týmto sa znalec dostal do názorového odborného sporu s tvrdením traumatológa MUDr. J.L. z FN Nitra, ktorý v lekárskej i prepúšťacej správe konštatoval prítomnosť "otrasu mozgu" ako aj MUDr. E.M., chirurga NsP Dunajská Streda, ktorý v lekárskej správe z 30.8.2006 určil diagnózu "otras mozgu". V rámci znaleckého skúmania k "pohmoždeniu tváre vľavo a nosa, pohmoždenie sánky vľavo, pohmoždenie a odreniny na ušniciach obojstranne" znalec konštatuje, že v jednotlivých správach a nálezoch z FN Nitra a NsP Dunajská Streda sú "značné rozdiely". Konštatuje, že "opuch v oblasti jarmovej a v oblasti nosa neustúpi za niekoľko hodín, tak ako tomu bolo v tomto prípade, že pri prvotnom ošetrení po úraze na Traumatologickom oddelení FN Nitra sa popisuje opuch ... a následne o niekoľko hodín pri prijatí na Chirurgické oddelenie NsP do Dunajskej Stredy opuch, nie je prítomný." Na základe týchto lekárskych záverov znalec skonštatoval, že poškodená neutrpela pohmoždenie ľavej strany tváre, nosa a sánky. Tieto zjavné elementárne rozpory medzi konštatovaním dvoch ošetrujúcich lekárov a znalcom, ktoré mali rozhodujúci vplyv na závery znalca k charakteru spôsobených zranení, mali byť impulzom pre znalca a následne i pre vyšetrovateľa tento stav znalecky a procesne objektivizovať. Znalec, v prípade zásadných rozporov diagnostikovaného zdravotného stavu poškodenej mohol prizvať ošetrujúcich lekárov k odbornej konzultácii a jej výsledok by bol súčasťou znaleckého posudku. Taktiež mohol požiadať vyšetrovateľa o výsluch týchto lekárov v postavení svedkov za jeho prítomnosti. Takto mohol vyšetrovateľ postupovať aj sám po obdržaní znaleckého posudku a zistení týchto rozpor. Pretrvávanie týchto rozporov do značnej miery znižuje objektívnosť záverov znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva. K znaleckému posudku KEÚ PZ z 8.9.2006 z odboru grafológia, odvetvie ručné písmo, boli vyšetrovateľom predložené ako porovnávací materiál "Hedviga Malinová - žiadosť o vydanie cestovného pasu a výkaz o štúdiu", pričom z celého vyšetrovacieho spisu nie je zdokumentované, kedy, odkiaľ a akým spôsobom vyšetrovateľ porovnávací materiál zabezpečil. Ešte závažnejším faktom ostáva, že vyšetrovateľ predložil daný porovnávací materiál, ktorý "prisúdil" autorstvu Hedvigy Malinovej bez toho, aby tento fakt v súlade s Trestným poriadkom preveril a doložil dôkazom, napríklad jej výpoveďou. Vyšetrovateľ sa ani nepokúsil využiť možnosť podľa ust. § 133 ods. 1/ Tr. por. „Ak treba zistiť pravosť rukopisu, svedkovi sa môže prikázať, aby napísal potrebný počet určených slov.“ Následné expertízne závery o zhode ručného písma pošk. Hedvigy Malinovej, s nápisom na blúzke a adresou na doručenej obálke značným spôsobom spochybnili samotní experti, ktorí v prvom znaleckom posudku z 31.8.2006 na str. 8 v časti "iné dôležité zistenia znalca" uvádzajú : "Sporné zápisy (vzhľadom na ich minimálny rozsah, druh použitého písma, spôsob vyhotovenia zápisov, ako aj materiál, na ktorom sú vyhotovené) pokladáme z písmoznaleckého hľadiska za ťažko spracovateľné. Vzhľadom na nedostatky uvedené vyššie, nemôžeme zaručiť jednoznačný záver, ani po predložení adekvátnych porovnávacích materiálov." V znaleckom posudku z tohto odvetvia z 8.9.2006 experti neuviedli stupeň pravdepodobnosti, že písmo na obálke i blúzke písala totožná osoba. Ako experti sami konštatovali, možno porovnať a určiť zhodu v hrubých rysoch "ťahoch", čo však v žiadnom prípade nevylučuje možnosť, že iná osoba nesfalšovala typ písma pošk. Malinovej. Rovnako v znaleckom posudku okrem zhody, chýbajú expertami konštatované i rozdielnosti písma. Z príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti sudcom Okresného súdu v Nitre z 31.8.2006 a návrhov vyšetrovateľa a prokurátora k jeho vydaniu vyplýva, že dôvodom pre takýto zásah do ochrany osobných údajov, bolo "zistiť páchateľov predmetného trestného činu". Zo žiadnej písomností vo vyšetrovacom spise nie je zistiteľné, kto je užívateľom ôsmich telefónnych staníc, ku ktorým mali telekomunikačné inštitúcie predložiť zoznamy prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov, s lokalizáciou miesta používania. Predpokladám, že medzi týmito telefonickými číslami bolo aj mobilné číslo pošk. H. Malinovej k prevereniu, či v deň incidentu telefonovala. Źiadosť vyšetrovateľa, návrh prokurátora i príkaz sudcu sa javí byť v rozpore so zákonom a určite nad rámec zisťovaných a preverovaných faktov. Účelom nebolo zistiť totožnosť páchateľov lúpeže a okrem mobilného telefónu poškodenej bolo určených ďalších sedem doposiaľ neidentifikovaných telefónnych čísiel a časové obdobie poskytnutia údajov bolo určené od 20.8.2006 do 29.8.2006, čiže okrem dňa incidentu 5 dní pred a 4 dni po ňom. Na základe vyššie zistených závažných chýb a nedostatkov v procese vyšetrovania, najmä v súvislosti so zákonnosťou zadováženia rozhodujúcich dôkazov, veľmi úzko vymedzenými hranicami dokazovania, či už k verzii "zinscenovania lúpeže svedkyňou-poškodenou" alebo k spáchaniu lúpeže dvomi páchateľmi možno konštatovať, že vydanie rozhodnutia vyšetrovateľom o zastavení trestného stíhania "pretože sa skutok nestal" a následné odmietnutie sťažnosti svedkyne-poškodenej dozorovým prokurátorom bolo predčasné ku škode Hedvigy Malinovej. Súčasne i verejná prezentácia výsledkov vyšetrovania zo zákona neoprávneným ministrom vnútra R. Kaliňákom ešte agresívnejšie vstúpila do zákonných práv H. Malinovej. Z tejto analýzy vyplýva ešte jedno závažné poznanie. Postup a rozhodovanie polície i prokuratúry v súčasnom systéme trestného konania nie sú pod dostatočnou verejnou kontrolou. Verejnosti sa preto dostávajú (a nie výnimočne) značne skreslené a zjednodušené závery vyšetrovania. Prvým krokom k náprave tohto stavu bude podľa vzoru súdov, zverejňovanie rozhodnutí príslušných policajných orgánov i prokuratúry o merite veci (odmietnuté, postúpené, podmienečne zastavené, obžaloby ...).