30. apr 2025 o 21:36 (upravené 30. apr 2025 o 22:17)

Páči sa: 0x Prečítané: 13x

O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XXV

„Poďte ďalej. Dáte si kávičku? A mačičku si necháte vonku, dobre?“ povedala a sadla si do kresla.

Písmo: A^- | A⁺

Otvorili sa dvere a šli sme ďalej.

„Mačička veľmi rada pôjde dnu. Nemusíte sa ospravedlňovať za neokrôchané spôsoby, ja si na to až tak nepotrpím,“ povedal rys s ľahostajným výrazom a drzo si sadol na gauč. Tam si začal olizovať labu. A občas sa prevalil na druhý bok. (Vraj dosť o ničom gauč.)

„To je rozprávajúca mačka?“ spýtala sa v nemom úžase.

„No, k veci. Chceme, aby ste nám dali výpoveď vašej zamestnankyne,“ skríkol rys. Vetu o rozprávajúcej mačke ignoroval. A začal ňuchať koberec.

„A ktorej? Viete, tu je toľko ľudí!“ spýtala sa.

„Vy viete ktorej,“ predniesol som ja a pozrel som sa jej do očí. Vedela. Dokonca jej aj došlo, kto som a že viem o tom nechutnom prasaťu, čo sa nevie správať. (Zbabelcom sa vždy pozerajte do očí. To ich paralyzuje.)

„Ach áno. Viete, ale ona bola lenivá a neschopná….“ nedokončila, pretože rys zasyčal a pomaly začal vrčať.

„Počkajte, čo si to dovoľujete?“ spýtala sa a hrala zo seba hlúpu.

„To si nevšímajte, učí sa citoslovcia,“ povedal som a rys sa usmial.

„No pochopte to. Nikdy nedokončila svoju prácu. Bola pomalá, lenivá, všetko sme za ňu museli robiť. Tu niektorí ľudia kvôli nej robili nadčasy a iní tu chodili so silným zápalom pľúc,“ vykríkla to zo seba.

“So zápalom pľúc! Len kvôli tejto jedinej svini! Vcíťte sa do mňa? Čo som mala robiť?” kričala tak hlasno, že až okno prasklo. A z očí sa jej začala kotúľať slza.

Toľko nezmyslov som ešte nepočul. Začalo mi byť ľúto, že rys sľúbil, že nikomu fyziky neublíži.

„Rozumiem tomu správne, že keď človek je neskúsený, zaúčate ho tým, že mu pridelíte nechutné, nadržané prasa, ktoré ju obťažuje?“ spýtal sa rys a olizoval si labu a tváril sa ako prvák, keď sa chce pochváliť pani učiteľke, že písmeno e sa píše úplne inak ako o.

„Nemusím takej hlúpej mačke nič vysvetľovať!“ skríkla plná amoku.

„Ale musíte. A nielen jej,“ začal som naliehať ja. Rys sa medzitým pozeral na svoju labu a premýšľal, či si ju umyť alebo nie.

„Zavolám políciu!!!“ zrevala la od zlosti a chytala ju panika.

„Výborný nápad. Veľmi rád sa zhostím úlohy nestranného rozprávača, ktorý im povie, že tolerujete uchyláka na ženskom záchode, ktorý kolegyniam rozpráva, ako sa teší na ich prsia. Priamo kolosálne! Možno sa dostanem do novín. Bude to veľkolepý titulok. Ako sa pracuje vo firme, kde riaditeľ na sexuálne obťažovanie reaguje slovami: ‘To ma nezaujíma!’” skríkol rys a poškrabal si ucho a tváril sa pri tom zaujato.

„A čo? Chcete povedať, že vy sa nikdy nepozriete za ženskou sukňou?“ začala opäť útočiť.

„To snáď nemyslíte vážne,“ namietol som. Rys zatiaľ mlčal.

„A ona ho dráždila. Viete, ona ako žena vie použiť ženské zbrane. Chlapa si omotá kolo prsta a potom si s nim robí, čo chce!“ zasmiala sa provokatívne, jej rehot bol hurónsky a pohrala sa vo vlasoch.

Ja som začal byť nepríčetný. Nevedel som, čo robiť.

„Dojemný príbeh plný sĺz. Takto ste sa dostali na svoje miesto? Zaujímavá kariéra. Už chápem, že vy ste tá, ktorá každému kričí, že nič nedostala zadarmo?“ tentokrát rúbal do živého rys. Ona od zlosti do neho hodila kalamár, ale rys sa uhol.

“Veľmi dobre! Takým hodom môžete ísť na olympiádu. Nechcete hádzať guľou? Aha, tam sa nepoužívajú ženské zbrane,” zašepkal a ona bola nepríčetná. Čakal som, že si začne trhať vlasy.

„No pochopte to. Je žena, páči sa mužom. Správa sa vyzývavo ich, a čo majú chúďatka chlapi robiť? Viete, tie jej krátke sukne,“ začala sa opäť smiať tým idiotskym smiechom a ja som sa mal chuť naučiť čiernu mágiu.

„Vy ste dokázali neuveriteľné pokroky v oblasti medicíny. Sám Robert Koch také nedokázal. Keď žena nosí krátku sukňu, ostatní ľudia dostanú zápal pľúc….” rys si to vyslovene užíval, popritom sa poškrabal pod bradou.

„Obojstranný,” doplnil som ho a usmial sa.

„Preto nadržané prasa má právo rozprávať jej, že sa má zohnuť, pretože ide na WC a bude tam dlho. Chápem tomu správne? Toto je nejaká nová metodológia od kolegov z pneumológie na liečbu pľúc? Kde dostali diplom?“ spýtal sa rys a zažmrukal. Ona sa začala potiť, dychčala a nevedela, čo so sebou.

„No ja krátke sukne nenosím, tak neviem,“ jačala ako keby prišla o rozum.

„Povedzte mi, pani riaditeľka, čo si miesto vybojovala ženskými zbraňami, toto je zamestnanie alebo sme prišli na konkurz do nechutného porna?” spýtal sa jej rys veľmi priamo a pomaly, veľmi pomaly dvíhal svoje oči k nej. Bol som prekvapený, ale ona viac.

„Sľubujem, že to preverím. Ale to sú veľmi vážne obvinenia!“ prehltla.

„Ako prosím vás? Som plný zvedavosti a hladný po informáciách! Tým, že ho povýšite?“ fľochol jej rys do tváre. Postavil sa k nej tak blízko. Vedela, že vzdorovať nemá šancu.

„No, to nie je len tak. Viete, on je pre nás dôležitý. A čo je na tom, že má rád dievčatá? Vy ste nikdy nemali chuť na mladé mäsko?“ chcela byť vtipná, ale rys sa pomaly blížil k nej bližšie a bližšie.

„Máte deti?“ spýtal sa veľmi drsne. Vyzeralo to, akoby sa jej chcel pomstiť na deťoch a ona úplne vyčerpaná si sadla na stoličku. Rys syčal, vrčal a ani ja som netušil, čoho by bol schopný.

„Áno, dve dcéry,“ prehltla.

„Už chápem. To je normálny slovník u vás doma, keď idú na toaletu, že zohni sa viac. Alebo, že vezmi si malú sukňu a ja ti dám. Alebo, že pomilujem ťa skôr ako zaspíš. To sa tak s deťmi rozprávate na štedrej večeri?“ spýtal sa rys veľmi nepríjemným hlasom. A ona sa začala potiť.

„Neotvoríš okno? Akosi tu začalo byť teplo,“ potichu prehodil na mňa rys.

Ona menila všetky farby sveta a už sa ani nesmiala tým hlúpym akože provokatívnym smiechom.

Zmohla sa len na jednu otázku.

„Tak čo vlastne chcete? Neubližujte mi ani mojim deťom!“ prosila.

„To nikto nemal v úmysle. Chceme len jej výpoveď,“ povedal som jej nakoniec ja.

Podpísala výpoveď, rys na ňu žmurkol a ona div neomdlela.

„Ale raz si ťa nájdem, ty hlúpa mačka! Nájdem a zabijem všetkých, na kom ti kedy záležalo a potom si vychutnám teba! Aj tú smradľavú špinu!” skríkla a bola nepríčetná.

Chcel som zasiahnuť, ale rys ma predbehol.

„Pokojne to skús. Sľúbil som, že dnes nikomu neublížim. Ale sama si si o to koledovala. Budem ťa prenasledovať a vždy si ťa nájdem. Aj keď ty už nebudeš vedieť o sebe! A mimochodom, mala by si zmeniť šatník. Vyzeráš horšie ako večera pre psa,” fľochol jej do ksichtu a pozeral sa na ňu. Vedeli sme, že nemá ani tú najmenšiu šancu čokoľvek urobiť.

Rys sa ešte pomaly vrátil. Triasli sa jej ruky a naliala do seba nejaký alkohol.

„Pouč ma, čím si ju ešte manipulovala? Pani riaditeľka, čo používa ženské zbrane? Zakazovala si sa jej aj najesť? Lebo bola lenivá? Vraj sa môže najesť až vtedy, keď spraví svoju prácu?” povedal jej a hľadel jej do očí.

Ona sa na neho zazrela, ale to už zasyčal tak, že jej spadla aj tá fľaška alkoholu.

„A to je len začiatok! Prídem…..keď to budeš najmenej čakať,” sprisahanecky sa mu leskli oči a zavrčal.

Šli sme po chodbe, kde som čakal, že rys prihodí nejakú poznámku.

„Myslíš, že by sme mali skontrolovať ženské wc?” spýtal sa ma provokatívne.

„Nie si citlivý na smrad?” kontroval som mu a on ma odmenil úsmevom.

Celú cestu vo vlaku som prespal. Rys na mňa dával pozor. Vážne neviem, čo by som tam bez neho robil.

„Vieš čo? Ja milujem Toma Hanksa vo filme Stroskotanec. Každý by mal mať svojho Wilsona. A ty si mojim Wilsonom!“ povedal som mu.

Usmial sa a povedal mi, že on vie našťastie plávať.