Moja kamarátka mi nedávno povedala o oživení zakliatej budovy na Šancovej ulici v Bratislave. Intenzívne sa tejto kauze spolu s niekoľkými jej známymi venuje napriek tomu, že má milión iných starostí a povinností. Prečo to robí? Ona v lokalite býva a dokončenie tejto budovy do jej plánovanej výšky 23 poschodí (!) negatívne ovplyvní kvalitu jej života. Logické a racionálne správanie z jej strany. Namiesto podpory od ostatných susedov a obyvateľov tejto lokality, miestnych poslancov a rodičov detí v škôlke hneď vedľa prebiehajúcej stavby, ktorých životy sú možno v ohrození, a aj medializácii kauzy; zostáva však jej iniciatíva viac-menej ignorovaná. Stavba bola teda po rokoch nielen znova spustená, ale pokračuje ďalej aj napriek mnohým otáznikom.
Nedávno sme sa dozvedeli mená, pre mňa dnešných hrdinov Slovenska, o ktorých by sa mali učiť deti na všetkých našich školách – Biele vrany. Prečo sa týchto ľudí vo väčšine prípadov nezastanú ich najbližší kolegovia? Prečo sa za nich často skôr postavia cudzí ľudia ako tí, ktorí ich najlepšie poznajú a presne vedia, ako a kde k nespravodlivosti, rozkrádaniu, podvodom dochádza? Nie je vôbec potrebné ísť s nimi ihneď na barikády. Často stačí urobiť jednoduché ľudské gesto. Poďakovať im, osloviť ich, pristaviť sa pri nich, prejaviť im podporu; a ak nato máte odvahu, tak sa zíde aj podpis pod petíciu. Budeme sa raz vedieť pozrieť svojim deťom do očí a povedať im, čo som mohol v tej situácii urobiť a čo som (ne)urobil? Čo ak by som bol ja na mieste tohto človeka? Ako by som sa ja zachoval?
V školách nás učia o slovenských hrdinoch: Štúrovi, Hlinkovi, Štefánikovi, Dubčekovi. Nie všetci sa na nich zhodneme, ale každý z nich preukázal odvahu a bol ochotný bojovať, aj v obdobiach oveľa ťažších, za práva druhých. Ak nič iné, tak práve toto by sme sa mali o nich učiť. Prečo nás však ich príbehy nemotivujú byť ako oni? Prečo samotní učitelia, ktorí o nich učia, takí nie sú a ani nechcú byť?
Mnohí v niečo a niekoho veríme, ale keď treba v živote preukázať tú vieru – pomôcť blížnemu, netolerovať zlo, postaviť sa neprávosti, tak... sme ticho. Máme strach. Máme hypotéky, máme 5 rokov do dôchodku, chceme ísť na dovolenku, chceme dostať koncoročnú odmenu, osobný príplatok, chceme lepšie auto. Stojí to ale naozaj zato?
Prečo potom už bez strachu, anonymne znova a znova volíme do funkcií ľudí, ktorým korupcia a zlo nevadí? Alebo vôbec nevolíme a umožňujeme aj takýmto ľudom, aby potom o nás rozhodovali. Prečo sa nezaujímame o to, kto učí naše deti? Kto je riaditeľom v škole našich detí? Kde končia naše vyzbierané peniaze zo ZRPŠ? Kde končia naše miestne dane? Aký plat a odmeny odhlasovali poslanci nášmu starostovi?
Každý z nás môže niečo spraviť, aby sa tu lepšie žilo. Je už možno neskoro zabrániť dostavbe budovy na Šancovej. Nech je teda mementom, čo môže spôsobiť ľudská ľahostajnosť.
P.S.: V prípade, že by ste chceli podporiť iniciatívu proti dostavbe mrakodrapu na Šancovej ulici, tak tu nájdete všetky informácie o tejto kauze, vrátane zodpovedných osôb a možnosti podpísať petíciu.
