Janka Maťašová
Stopy
Mala som sukňu, tenké zelenkasté silonky, tenké tričko podobnej farby a kabát. Ale ten vôbec nehrial. Dával si mi, tebou objatej rady. Povedala som nemôžem. Stuhla som.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som ospalá farba pred západom slnka. Zoznam autorových rubrík: Kvapôčky, Kvety v Slnku, Rozkvitanie, Vločky a námrazy, Nezaradené
Rozkvitanie
Janka Maťašová
Skrotiť divocha. Milovať ho.
Ty nado mnou veľa razy bdieš. Bdieš ako muž, počínaš si ako muž aj vtedy keď chceš strážiť moje myšlienky, tie, pre ktoré som dnes cestou na privát plakala a hovorila si, že keby si počul, na čo teraz myslím veľmi by som ťa zarmucovala. Keď som otvorila dvere bytu spustila som hlasný rev-očistný, ktorý ma moc posadiť ma na zadok a urobiť zo mňa poslušné dievča, čo robí bežné veci: varí, večeria, číta knihu...spoločenskú bytosť: človeka z veľkej divošky.
Janka Maťašová
Teraz si pripadám obalená zamatom
Vo váze ma tešia žlté kvety, vonku mrholí, sedela som v prvej lavici a pred omšou ma napadlo, že čo keď budem kašľať a nebudem môcť prestať, ako sa odtiaľ vymaním, tak som si vzala kabelu na plecia, dáždnikom som si ovešala predlaktie a stála si vedľa ženy, ktorá ma prosila o peniaze, taká útla žena, nad ktorou som rozmýšľala a nezmohla sa na slovo, chcela som vedieť, čo si myslí o Bohu, keď tam stojí, chcela som vedieť, čo si ľudia o ňom myslia, keď sa cítia prázdni, chcela som sa obklopiť ich pocitmi a odísť s možnosťami. Byť podelená o život a skúsenosť s ním.
Janka Maťašová
Meno
Pijem vodu a na fľaši, kde je tá voda, je napísané toto: Maminko, jsem vhodná i pro přípravu kojenecké stravy a nápoju. Tú fľašu podvedomé pohladím, podvedomé si namočím zmysly do obrazu novorodeniatka, do jeho vône v mojej hlave, alebo do niekoľko centimetrového stvorenia a len tak, lebo je to lahodné, rozmýšľam o stvorenom svete, o mne stvorenej, už vyrastenej takto, mysliac na to ako to vlastne vyzerá keď Boh vdýchne dušu, na obraz Boží, narodí sa človek a celé, celé je to sväté.
Janka Maťašová
Krajina poľných kvetov
6:15 ráno som vstala a urobila pár lekárkou odporúčaných cvikov: natiahnutie tela na posteli, cvik mačiatka, ktoré sa krčí akoby pilo mlieko a to všetko preto, aby sa telo držalo vzpriamené, aby nebolel chrbát ako zvykne, aby sa z neho nestavalo niečo, čo nevedomky ukrýva poranenú podstatu, dáva si ju pod svoje plecia, do tepla. Do veľmi veľkého tepla.
Janka Maťašová
16:07 podvečer
Si taký jednoduchý. Ja nie. Aj dnes som čakala analýzu toho, čo som napísala a nič. Poriadnu analýzu vnútra, riadne filozofovanie. Vlastne moment. Neviem či som ju čakala, verila som tomu, že si myslíš veľké veci, ktoré nie je možné napísať a dá sa o nich uvažovať len srdcom.
Janka Maťašová
3/4 čaju v džbáne
Vriacou vodou som zaliala vnútro plastového džbánu. Zaliala som ho až do výšky , celkom som utopila zeleno-žltý kvet, ktorý tam minule pomaly rozkvital, celkom som ho vyžmýkala a už iba čakám kedy si tú jeho šťavu vylejem do tela.
Janka Maťašová
Porcelain
Okolo piatej si sa ma spýtal, či ma môžeš pobozkať. Povedala som áno. Milujem, keď sa ma na toto pýtaš, lebo viem, že to bude vzácne. Voláš ma menami, pri ktorých si pripadám ako dieťa. Ako dieťa, ktoré vodíš za ruku, všade kam spolu chodievate. A som s tým spokojná. Minule, keď sa ochladilo, volal si mi, aby som nezabudla pod tričko a sveter tielko. Dievčatá mi potom povedali, že je krásne, to ako sa staráš. Spolu sme si povedali: láska mužov dokáže byť veľmi starostlivá.
Janka Maťašová
Pred tým, než som zaspala
Najradšej svietim lampami, alebo sviečkami a vytváram si prítmie. Tak ako teraz. Tak ako tu. Svetlo dopadá iba tam kde chcem, momentálne na papier, klávesnicu alebo knihu, ktorú som dostala ako dar. Tú ďalšiu, čo je vedľa som si kúpila sama. Je celá červená a čítam z nej. Teraz si z nej čítam, popri iných činnostiach. Hrá mi tu pesnička, ktorú by som chcela počúvať momentálne večne, lebo je priliehavá ako šaty. Priliehavá, ale svojou čistotou.
Janka Maťašová
Pieseň
Vravím si dosť. Dosť a nech skončí toto tyranie. Pre dnes, pre túto hodinu. Vyšla som vykúpaná a s červenými fľakmi, s červenými očami, ktoré sa z toho šampónu doteraz nevedia spamätať, zabalená v uteráku, iba v ňom, tak málo, taká tenká hranica, takú mám aj na duši.
Janka Maťašová
Keď špina odchádza ďaleko
Šaty sa perú. Mám z toho radosť, že budú voňať. Radosť z miznúcej špiny, strácajúcej sa niekam preč. Cez potrubie do kanálu. Ďaleko odo mňa. Milujem očisťovanie šiat, vecí a vlastných harabúrd. Milujem očisťovanie vnútra, lebo na tom záleží viac.
Janka Maťašová
Malá čajová sviečka
V noci som sa prebudila a uvidela spoza závesu hnedej farby svetlo pouličných lámp, takéto svetlo ulice mám v repertoári obľúbených. Také nevtieravé svetlo, ako jednoduchá a malá čajová sviečka. Keď sa v noci prebudím, rozmýšľam a veľa veci, na ktoré myslím by bolo dobre zapísať, aby som si to ráno pripomenula neprifarbené myšlienkami tmy. Vtedy v noci si pripadám podobne: ako malá a jednoduchá čajová sviečka, zapálená zápalkou, hoci len pre pár minút svetla.
Janka Maťašová
Tvoja
Zatúžila som po piesni, ktorej názov som zabudla, mám ju iba v ušiach a v hlave, chcela by som ju spievať, spievať ju v šere svetiel, sedieť na drevenej stoličke, starodávnej, ale nezadierajúcej šaty. Outside a tam iba strom, iba tráva a divé kvety, vlčie maky a nevädze. Predstavujem si, že sa vôbec nehanbím, veľa veci si viem už dlho iba predstaviť, napríklad, že aj môj primitívny spev nie je odsúdeniahodný, lebo nič, čo vychádza zo srdca, aj keby bolo ako škaredé nemožno predsa odsúdiť.
Janka Maťašová
Šaty
Na omši mi ujo pripomínajúci policajta, s milión chodiacimi upozorneniami a von vynášajúcimi pubertiakmi prisadol kabelku, pozrel na mňa ako na jednu z nich, len preto, že som niečo zašepkala a potom keď zbadal, že oni všetci sú pod mojou ochranou, podal mi ruku, usmial sa a zo mňa opadli všetky myšlienky o ňom myslené a na rad prišli nové, myšlienky o tom, že úsmev odháňa strach, že krik nemám rada, že ho bolo dosť, že keby mal Boh kričať a hľadieť prísnymi očami bála by som sa veriť v milosrdenstvo.
reklama
Janka Maťašová
Dnu
Našla som v obale, už žltom, lebo má svoje roky mamkine fotky, keď mala sedemnásť, našla som staré československé mince a plavky so smiešnou výstužou, ktoré som si na seba obliekla, lebo veľmi túžim po tom strihu zacelenej látky na tele. Pozerám na staré, kedysi módne slnečné okuliare, cez ktoré nevidno, čo činia oči, vek šesť ročnej, biela blúzka s modrými bodkami na tom malom tele, odpor k nej, odpor, zdala sa najškaredšia na svete.
Janka Maťašová
Zmysel
Mamka na mňa kričí, že sa neobliekam ako by som mala, že s tými sukňami to niekedy priam preháňam, že nenosím čiapku a o čelenke nevie, zahrabanej, medzi veci skrine.
Janka Maťašová
Bezvetrie
Je tu presne také teplo aké potrebujem, také, že som do ružova aj všetky vypovedané slová, z ružovosti hrejú, lebo kým mi šaty na vešiaku neuschnú a kým k ničomu nepotrebujem vlnený sveter, ostávam v tom bezbranná.
Janka Maťašová
Moje prvé
Napísala som ako povedal, hanblivá pred Bohom až tak, že som nevidela ani jeho veľkosť, ani žiadnu krásu, len počula a cítila prelievanie krvi zo srdca do pľúc, z pľúc do srdca.
Janka Maťašová
Upokoj
Radosť, zalieva všetko, čo je na mne, horúca voda, teplé mlieko, deka a ja zabalená v nej, záplata v tvare srdca, týždeň bez slnka, bez jeho vitamínov a ja si len hovorím ako, ako by som ju zhmotnila. Vodovými farbami na výkrese? To, že spievam si neodnesiem a nepozriem, keď odíde.
