Ale som utrel ústočká.... a po týždni sledovaní štatistiky čítanosti môjho blogu som asi čakal oveľa oveľa viac. Len ono to chce čas. Vodiči sú väčšinou na nete cez víkend a ich drahé polovičky, ktoré sem tam preletia po blogu, medzi staraním sa o všetko a snahou byť dobrou manželkou, im určite dajú vedieť. Len na margo klobúk dole pred vami manželkami. Za to, že ste slamenné vdovy, za to že ste na všetko sami, za to že s nami máte trpezlivosť a za všetko, čo sa nedá zhrnúť do jedného súvetia. Ale naspäť k mojim blogom a k statusu, s ktorým sa nezmierim. Ono to raz určite príde. Len som možno čakal, že sa mi ozve niekto, kto má na starosti dodržiavanie zákonníka práce. Alebo nejaký pán právnik, ktorému sa síce v očiach otočia eurové symboly, ale ktorý tak ako ja verí v právo a spravodlivosť. A poctivú prácu. Alebo novinár ktorý bude mať záujem napísať o našom povolaní pravdu a bude chcieť informácie od niekoho, kto sa nebude báť mu ich poskytnúť.