Pôvodne osobný, neskôr cestovateľský blog. Zoznam autorových rubrík: Krása krajiny, Albánsko, Andora, Arménsko, Argentína, Belgicko, Bielorusko, Brazília, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česko, Cyprus, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Chorvátsko, Irán, Island, Írsko, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Macedónsko, Maďarsko, Malta, Maroko, Monako, Moldavsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, San Marino, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Tadžikistan, Turecko, Uzbekistan, Uruguaj, Ukrajina, Vatikán, Veľká Británia, Staré veci, Súkromné, Nezaradené
Vlak zabrzdil a Stepan Iľjič sa prebral z dlhého zamyslenia. Nad domami rozoznal obrysy „Veľkého Zlatoústeho“ – ako volali zvonicu miestneho kostola a priečelia stanice so štukatúrami do tvaru dedinských ornamentov,
Čakala som, že to bude taká istá zem, veď stačilo prejsť Tatry a zdalo by sa, že sú to stále tie isté údolia, tie isté veže, zvonenie zvoncov, rytmický cval koní, lúky, kvetena a na jeseň opadané lístie...
Hoci už len zo samotného faktu stvorenia a prítomnosti krásy vo všetkom by si zasluhovali rovnakú pozornosť všetky miesta na svete, predsa zostáva ostrov Konevec na Ladožskom jazere v tieni známejšieho ostrova Valaam.
Aká vzácna je ľudská duša, keď má o ňu záujem sám Boh i sám diabol, a predsa akoby človek stále čakal čosi viac, čosi mimoriadne, slávu života, hoci k nemu už dávno prišla tá najvzácnejšia návšteva.
Myslela som si, že položím dlaň do mora a precítim, že na jeho druhom brehu je vojna, ale srdce nechcelo myslieť na vojny, a namiesto toho každou čiastočkou preciťovalo Cyprus.
Nachýlilo sa leto ako sa nachyľujú snehom a plodmi obrastené stromy, a nikto si neželal jeseň. Jeseň krvácajúcu ako rana otvorená, jeseň ako čosi neznáme, bolestné a nechcené, čoho sa treba báť, jeseň ako trpkosť trniek
Otvorila som mnoho kníh, ale nijaká sa mi nezdala dostatočne hlboká, lebo to, čo som v skutočnosti chcela počuť, bolo moje vlastné srdce.
Málo si spalo, vtáctvo, v týchto bielych nociach. Ešte v neskorý večer ťa na nábreží kŕmili deti – nastáva ráno, a ty už znovu vyspevuješ pod svetlejúcou oblohou za oknami.
Tomu, čo držal v náručí vodu, sa triasli ruky, a preto nastal dážď. Spevnený únavou vody, čo sa tak veľmi chcela dotknúť zeme a z nízkych oblokov oblakov zoskakovali kvapky, akoby sa viac necítili hodné nebeského života.
Nebo sa zaplnilo oblakmi, a keď sa na obzore zjavovala diaľka, vravela som jej – Už nechcem! A predsa diaľka pristupovala ku mne, nebo sa približovalo v kvapkách dažďa a na dlaň ku mne chodil na kus reči celý svet, hoci som sa ani
Slnko bolo vysoko vydvihnuté ako strapec hrozna na pergole nebeskej klenby, akoby z jeho lúčov lisovali biele víno priehľadne sa rozlievajúce po kraji.
Na palube Titanicu zahynuli hrdinským spôsobom traja katolícki kňazi. Jeden z nich, konvertita z anglikanizmu Thomas Byles, je navrhnutý na blahorečenie.
Keď partizáni roku 1945 zavraždili v Taliansku malého seminaristu, 14-ročného blahoslaveného Rolanda Riviho, jeden z vrahov zdôvodnil svoj čin slovami: „Aby bolo na svete o jedného kňaza menej.“
Hoci bol všade prebytok slov a zla sa už narobilo toľko, že by bolo lepšie mlčať, predsa len si čosi žiadalo ľudské slová, lebo na svete bol nedostatok údivu. Prístav a mosty, zlaté kríže na špiciach veží, šum kŕdľov holubov
Pretože nie som hodná viac, nehovorím vám: „Postojte!“, ani „Bežte ďalej...“, ale iba vás vítam, mesiace. Vitajte, aké ste a plyňte, ako sa vám ráči, premieňajte ma a ja pokorne prijmem, čo nesiete.
Keď minula jarná rovnodennosť, sever začal ukazovať svoju vľúdnu tvár. Nad krajinou sa navečer vznášalo pomalé svetlo a hoci ho bolo čoraz menej, práve vo svojej umenšenej podobe najväčšmi oslovovalo ľudskú dušu
Rástol som obkolesený snehom, vetrom a slnečnými dňami a navštevovaný dažďom, čo na nás klesal z voňavých bielych oblakov. Spoločne s mojimi bratmi sme dedili les po praslici i po meči, čo ostrím stínal aj inak pokojný, tichý
Nepatrí sa celkom hovoriť o pravde. Iba tak trochu. V náznakoch. Neslyšne a slušne. Slušní ľudia. Slušné reči. Slušná pravda. Slušný Kristus. Slušné dejiny.
Zabudli sme na nebo. Hoci bola jeho modrá rozprestretá nad našimi životmi, ba prenikala ich ako vertikála a hoci sa nachádzalo za obzorom, ba na kraji sveta, za koncom sveta, predsa sme ho vytesnili zo svojich životov. Veď život
Postavili sme hranice, no napriek tomu sa vtáci sťahovali z krajiny do krajiny. Spájal nás kŕdeľ severských husí. A nielen po horizontále, ale i po vertikále sme boli prepojení... Cez storočia a cez čas nás spájali
Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.
...alebo o Judei a Samárii, ako tomuto územiu niektorí hovoria, sa veľa rozpráva, ale oveľa menej naozaj vie.
Životný príbeh chalana, potomka slovenských prisťahovalcov do USA, ktorý napriek svojej chorobe šiel za svojím cieľom.
Spolu s "katastrálnym vírusom" skvelá kombinácia ako stráviť pracovný deň v nekonečnom cykle
Odmena pre najlepšieho včelára v Československu, ktorý vypestoval včeliu matku – “Hontianku“.
Orbánovo proroctvo sa nenaplnilo.
Dnes sú zhromaždenia v šiestich mestách.
Na klinike pozitívne testovali ďalšieho lekára.
Uzavreli prvú časť procesu s Kovaříkom.
